Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010.
Preklad Alena Redlingerová
U nás dosiaľ neznámy americký spisovateľ Francisco X. Stork sa narodil roku 1953 v Mexiku ako nemanželské dieťa, a podľa plánu starých rodičov ho matka mala dať na adopciu. Tá sa však rozhodla pre neľahký život v dvojici so synom. Neskôr, keď sa vydala, presťahovala sa rodina do Ameriky, kde Francisco vyrastal a vďaka štipendiu mohol aj vyštudovať (najprv latinskoamerickú literatúru, potom právo, ktoré sa mu stalo profesiou). Dodnes vydal štyri romány a vzbudil nimi ohlasy u čitateľov aj u kritiky, získal viaceré ceny.
Hlavným hrdinom jeho románu Marcelo objavuje skutočný svet je inteligentný, citlivý chlapec s diagnózou slabšej formy autizmu. Marcelo žije s rodičmi a sestrou v relatívnom blahobyte, navštevuje drahú súkromnú školu, ktorá sa špecializuje na výchovu detí s podobnými psychickými poruchami, s rodinou chodieva na nákladné dovolenky. Otec je úspešný právnik vo vychytenej firme a matka pracuje v detskej nemocnici. Marcelo, introvert a samotár, má svoj zložitý, pred ostatnými ľuďmi utajovaný vnútorný svet. Jeho súčasťou je hudba, zvláštne na tejto hudbe je, že ju počuje len on vo vzácnych chvíľach mimoriadneho sústredenia, dokonca akejsi iluminácie, je to akoby vnútorný hlas, pre iných nezachytiteľný, no pre chlapca nesmierne dôležitý, tak ako je pre neho dôležité rozmýšľanie o Bohu a náboženských otázkach. Matka má pre synove osobitosti porozumenie, otec však odmieta priznať si, že jeho syn je „mimo normy“ a trvá na tom, aby cez prázdniny brigádoval v právnickej firme. Vyžaduje tiež, aby Marcelo po prázdninách vymenil súkromnú školu za štátnu, a tým sa zaradil medzi normálnych mladých ľudí... Chlapec je spočiatku nešťastný, pretože v lete chcel pracovať pri poníkoch, ktoré chovajú na jeho obľúbenej škole, napokon sa však podriadi otcovej požiadavke a jeho argumentu, že konečne sa musí dostať do kontaktu so „skutočným“ svetom, s jeho pomermi a pravidlami, striasť sa svojej prehnanej naivity a naučiť sa – kvôli vlastnej budúcnosti – ako to vo svete chodí. Pochopiť napríklad princípy súťaživosti, konkurencie, dravosti, osvojiť si kroky k priebojnosti a úspešnosti...
Marcelo tak vstupuje do „skutočného“ sveta, kde sa zoznamuje s viacerými ľudskými typmi, medzi inými aj s nekonvenčnou dievčinou Jasmine, s ktorou sa spriatelí. Keď náhodou odhalí vo firemnom odpade fotku dievčiny so znetvorenou tvárou a dozvie sa, kto to zavinil, precíti nesmiernu účasť s jej utrpením a rozhodne sa, hlboko rozhorčený nad zákonitosťami „skutočného“ sveta, odhaliť firemné korupčné správanie a hľadať spravodlivé potrestanie vinníka bez ohľadu na to, čo spôsobí týmto krokom aj svojim najbližším... Marcelo vďaka novej skúsenosti dospieva, napĺňa tak otcove ambície, začína rozumieť „skutočnému“ svetu, dôsledky tohto porozumenia sú však totálne odlišné od tých, ktoré očakával otec...
Keď som asi pred rokom prečítala skvelú knihu Axela Braunsa Pestrotiene a netopierci, v ktorej autor, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti, podáva príbeh autistu, domnievala som sa, že opísať vnútorné situácie človeka s touto diagnózou na podobnej literárnej úrovni sa inému autorovi tak ľahko nepodarí. Inak, inou kompozíciou prózy, inými výrazovými prostriedkami, no nemenej sugestívne sa to Franciscovi X. Storkovi podarilo v príbehu o Marcelovi, ktorý objaví nielen „skutočný“ svet, ale vďaka konfrontácii s ním aj seba a možnosti, ako si napriek jeho existencii zachovať pôvodné hodnoty.
