Recenzia
Zuzana Chlebová
12.07.2011

Michal Černušák – Playing with God - Gabriela Kisová – Peter Michalovič - Správa o dobe simulácií

Správa o dobe simulácií

Gabriela Kisová – Peter Michalovič:
Michal Černušák – Playing with God
Bratislava, Tympanon 2011

Enigmatický názov Playing with God synekdochicky zastupuje knihu, ktorá si kladie za cieľ priblížiť tvorbu mladého výtvarného umelca Michala Černušáka (1982). Nájdeme tu jeho najnovšie obrazy: aby reprodukcie mohli čo najvernejšie zastupovať veľkorozmerné plátna, bol im na mieru ušitý atypický knižný formát. V záujme presnosti poznamenávam, že už aj táto odchýlka pôsobí ozvláštňujúco, to znamená, že priťahuje zrak potenciálneho čitateľa a vyzýva ho, aby si začal listovať v knihe. A okrem obrazov sú tu aj dva texty. Prvý má názov Zradná realita mediálneho obrazu a falošní proroci a jeho autorka Gabriela Kisová svoj teoretický pohľad zamerala na deskripciu tematiky diel a podrobnú analýzu jednotlivých motívov. Na margo veľkorozmerných plátien, reprezentujúcich motívy mesta, fenoménu masy a vzájomne disparátnych motívov globalizovaného sveta, autorka textu výstižne napísala: „Veľké formáty otvárajú veľké témy, súvisiace s politickým dianím, výskumom, ekologickými a náboženskými otázkami. To, čo ich podľa môjho názoru spája, je kritická reflexia modernej industriálnej a znalostnej spoločnosti a predovšetkým systémov spravujúcich poznanie.“Text Petra Michaloviča Dve tváre nášho sveta hovorí o obrazoch predstavujúcich dve interpretácie jedného a toho istého sveta: poriadku a chaosu. Černušákove obrazy za rok 2010 sa tak akosi prirodzene rozdelili do dvoch odlišných, ale vzájomne dopĺňajúcich sa skupín. Prvá sa vyznačuje asketickým koloritom, jednoduchou kompozíciou a prevahou figuratívnych motívov. Bohatá farebnosť, komplikovaná kompozícia a fúzia rozmanitých fragmentov charakterizujú druhú skupinu diel, pričom v tomto prípade si Michalovič všíma najmä obsahový plán obrazov. Zameral sa na jeden výrazný motív: na hierarchiu mocenských vzťahov v spoločnosti, čo dokumentoval na príklade skupinového portrétu, ktorý zobrazuje politikov, čiže takzvanú stranu ovládajúcich. Správnosť smeru interpretácie dokazujú aj názvy malieb, lebo slúžia ako paratexty indikujúce význam alebo ideový zámer diel (We Will Solve Your Problems, We Can Help You, Senat Bloody Senat).Keď zoberieme do úvahy reprodukované obrazy a texty interpretov, potom môžeme povedať, že v Černušákovej tvorbe vládne mnohovýznamová naratívna zložka a kritický komentár o stave spoločnosti. Tematické okruhy súvisia s globálnym urbanizmom, ideológiami a deformáciou skutočnosti v médiách. Stretávame sa aj s príbehmi, ktoré exploatujú násilie a katastrofy. Tému jednoliatej bezpríznakovej masy zobrazuje v podobe disciplinovaného a manipulovaného davu ovládaného „zhora“. V iných maľbách, naopak, odhaľuje podobu neunifikovaného a heterogénneho zástupu ľudí, čo sa stráca v nedozerných diaľkach. Hľadíme na veľkomestské scenérie, pouličné kompozície zahalené v opare, mrakodrapy, bulváre, nočné osvetlenie, osamelosť chodca, či chladné ľudoprázdno. Mestá a odcudzenosť jej obyvateľov na Černušákových plátnach majú svoje špecifiká, zachytávajú univerzalitu a anonymitu urbánneho priestoru bez osobnej identity a bližšej konkretizácie. Prezentujú svet ako simulakrum, ako správu o dobe všadeprítomných simulácií, o dobe, v ktorej znaky už nereprezentujú, ale simulujú, neslúžia na hovorenie pravdy, ale klamstva...Obrazové správy Michala Černušáka neprinášajú pokoj, nie sú podnetom pre pokojnú kontempláciu, ale naopak, vyvolávajú kantovské pohnutie mysle, nútia nás premýšľať nad tým, čoho sme súčasníkmi a čo je výtvorom našej činnosti.