Preklad
Milan Kopecký / Albatros v Albatros Media
2016
Naši autori o tom
môžu len snívať!
Anglickému spi-
sovateľovi Michae-
lovi Byrnemu jeho
prvotina do roka
vyšla už v dvanás-
tich prekladoch,
slovenský a český
vypravilo na kniž-
né pulty pražské
n a k l a d at e ľ s t v o
Albatros , pravda, s pomerne prekvapujúco od-
lišnými názvami. Originálny titul Lottery Boy
je v češtine uvedený ako Výherce a v slovenči-
ne pod názvom Milióny v kapse. Ako keby sa
naše dva jazyky natoľko odlišovali, že nemohol
jestvovať slovenský Výherca, resp. české Milio-
ny v kapse. V českom vydaní fi guruje Tomáš
Kropáček ako autor všetkých ilustrácií, kým
v slovenskom len ako autor návrhu obálky, čo
zrejme nezodpovedá pravde, na druhej strane
je pri oboch prekladoch plusom, že rovnaká
ilustrácia na obálke dopĺňa z názvu prekladu
„vypadnutého“ chlapca. Finančnou zaujímavos-
ťou (okrem miliónov v kapse) je, že v slovenskom
internetovom kníhkupectve lacnejšie kúpite
anglický originál ako český alebo slovenský
preklad. Žeby naše knihy podraželi alebo an-
glické po brexite zlacneli?
Tulácka téma z Londýna rezonuje po brexite
naozaj až symbolicky vizionársky, veď anglic-
kú metropolu si zvykneme spájať s bohatstvom
a prepychom. Každé veľké mesto však prechová-
va svojich tulákov, podsvetie, čvargu i obyčajné
nepokojné duše, neschopné sa zaradiť medzi
masy bežných pracujúcich ľudí. Aj dvanásťročný
samotár Bully, ktorý sa v nehostinnom svete usi-
luje vyzerať staršie, so svojráznou kríženeckou
sučkou Jack sa potuluje po londýnskych uliciach,
po štvrtiach okolo hlavného nádražia, ktoré dob-
re pozná. Ďalej za hranice svojho teritória sa
neodvažuje, no predsa len raz musí prekonať
svoj strach a prepletať sa na sever pomedzi „zom-
bíkov“, ako nazýva všetkých, ktorí denne drú
v továrňach, a pomedzi rôznych zlomyseľníkov,
čo ho chcú okradnúť. Ale o čo? Veď chlapec na
ulici nemôže vlastniť nejaké veľké bohatstvo.
Omyl. Bullymu pred pol rokom, kým ešte žila,
mama kúpila žreb. Zastrčila mu ho do hrajú-
cej pohľadnice k narodeninám, ktorú neustále
nostalgicky nosí pri sebe. Zrazu, náhodou, žreb
nájde. Podarí sa mu zistiť, že naň vyhráva veľkú
cenu, len si ju musí prevziať osobne na severe
Londýna. Ibaže na prevzatie výhry nemá posta-
čujúci vek. Zháňa teda niekoho, kto by akože
prevzal výhru, komu by mohol dôverovať, on,
životom naučený nedôvere. Jeho naivné zdôve-
renia sa s problémom však dostávajú fatálny
rozmer, takže naňho naostatok poľujú vari všetci
veľkomestskí grázli, povaľači a šupáci. Z cesty
za výhrou je zrazu krutá hra o život. Naháňač-
ka i blúdenie. Takýmto spôsobom sa z príbehu
stroskotanca stáva svojrázna príručka cestova-
teľa po Londýne.
Reklamné texty pri knihe zdôrazňujú str-
hujúci dej. Ibaže strhujúci môže byť na mnoho
spôsobov. Samozrejme, budú čitatelia, ktorí sa
od neho neodlepia do poslednej stránky, aj keď
sa príbeh skončí trochu inakšie, než by predpo-
kladali, ale napriek tomu vari pre každého veľmi
uspokojivo. Gradovanie fabuly dosahuje autor
inými prostriedkami, než moderným štýlom
fi lmového strihu, nedokončenými kapitolami
a podobne. Expresivitu zabezpečuje akosi sta-
rootcovsky, inšpirovaný zrejme veľkým romá-
nopiscom Dickensom a jeho Oliverom Twistom.
Bully je rovnako ako Oliver sirota s dobrým srd-
com a rovnako ako Dickens aj Byrne dokáže vo
svojom románe aj v šerom prostredí rozihrať
humorné scénky. Konanie postáv nehodnotí, po-
súdenie ich činov necháva na mladých čitateľov.
Rozdiel je azda v tom, že kým Charles Dickens
písal svoje knihy primárne pre dospelých a až
časom sa pretransformovali na literatúru pre
mládež, Michael Byrne už cielene smeroval svo-
ju prózu maloletým. Aj kulisy zmoderneli, ale
ponurosť a clivosť, rovnako ako citový defi cit,
ostali ako genius loci v uliciach mesta. Závery
oboch románov sa točia okolo dedičstva, do-
konca dve postavy majú podobné mená – Rosa
a Rosie, tu sa však už podobnosť končí. Byrne
sa zbavil popisnosti literatúry 19. storočia a na-
miesto toho nechal ako znak 21. storočia tikať
čoraz rýchlejšie sa krátiaci čas (na prevzatie
výhry).
Dospievajúci Bully so svojím psom zažívajú
dobrodružstvá, aké by isto nikto reálne prežiť
nechcel, napriek tomu sa s ním viacerí tínedžeri
(kniha je určená pre deti od 10 rokov) stotožnia.
Na margo Bullyho nevlastného brata, ktorý mu
robí aj nevlastného otca, ktorýsi anglický čitateľ
na internetovom fóre poznamenal, že mu pripomí-
na matku Gothel z rozprávky o Šalátočke, dievčati
s dlhým vrkočom uväznenom matkou vo veži.
Vraj nevlastný otec svojím konaním, ktorým
raz odpudzuje, raz pripútava ešte viac k sebe,
pripomína kolísavosťou postojov matku, ktorá
sa nechce vzdať svojho dieťaťa. Aj keď súhlasiť
môžeme len čiastočne (láskavosť je prejavovaná
najmä s vidinou balíka peňazí), odhadujeme, že
názor vznikol pod vplyvom vyznenia celej prózy.
V rámci fabuly sa v nej funkčne niekoľkonásobne
strieda pokoj s lačným napätím, pričom obruče
strachu a smerovania nádejí sa čoraz viac okolo
malého protagonistu sťahujú.
Záznam úseku z Bullyho života nie je čisto
chlapčenským príbehom – hľadaním ukotvenosti
v živote a seba samého nadobúda univerzálne
rozmery a možno veriť, že zaujme aj citlivejšie
dievčenské duše. Iste Bullymu častejšie v duchu
vynadajú do somárov a pohoršia sa nad jeho ne-
poriadnym správaním, ale pre jeho opustenosť
uprostred víru mesta s množstvom turistov i do-
mácich im zaručene prirastie k srdcu. Michael
Byrne napísal realistický príbeh a hoci by bolo
priodvážne jeho realizmus prirovnávať k Dicken-
sovmu, ukazuje sa, že aj v dnešných časoch, ktoré
sú plné literárnych duchov a černokňažníkov, má
svoje miesto literatúra bazírujúca na reálnosti,
skutočnom, a neraz trpkom svete. Treba ju však
vedieť pútavo napísať.
