Vyhľadávanie
Fedor Kriška: Miroslav Cipár, Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2009
Kto vezme do rúk knihu výtvarného teoretika Fedora Krišku o výtvarníkovi Miroslavovi Cipárovi, už od obálky pochopí, prečo ho volajú „rytier čiar“. Čiary dominujú v jeho celoživotnom výtvarnom hľadaní ako prazačiatok: u Boha to bolo slovo, u maliara je to – podľa Cipára – čiara.
Monografia vyšla k majstrovmu jubileu (nar. 8. januára 1935 v obci Semeteš na Kysuciach). Monumentálna, dizajnom i obsahom neobyčajne krásna i „ťažká“ publikácia - s početnými reprodukciami grafík, obrazov, náčrtov, sôch, so zábermi z výstav, fotkami zo súkromia i zo zahraničných pobytov umelca, životopisným prehľadom, zoznamom vyobrazení – má úctyhodných 350 strán. (Fedor Kriška sa Cipárovi venoval už predtým – v rokoch 2002 a 2005 – keď tiež vo Vydavateľstve M. Vaška v Prešove bol autorom i spoluautorom kníh o výtvarníkovom diele).
Vymenovať aktivity všestranného Miroslava Cipára je náročná úloha. Je totiž nielen maliarom, grafikom, dizajnérom, ilustrátorom, ale aj spoločensky a publicisticky činnou osobnosťou (o. i. zakladajúcim členom Verejnosti proti násiliu, iniciátorom výtvarných a humanitárných akcií), účastníkom domácich i zahraničných výtvarných porôt, zakladajúcim členom Clubu grafikov v Bratislave, nositeľom cien umeleckého a spoločenského sveta (dve bronzové medaily IBA Lipsko, dve zlaté medaily z Bienále ilustrácií v Bratislave, Premio Grafico Bologna, Európska cena Univerzity v Padove, Octogone Paríž, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Cena Pavla Straussa a i.)
Konzervatívnejšie orientovaný milovník maliarstva možno Cipárovo dielo hneď nepochopí – Kriška píše: „Cipár je zanieteným stúpencom antipríbehov – ide mu o monumentálny stav ducha...“ – ale vnímavejší postupne odhalí svet, v ktorom – ako znovu píše autor: „... Cipár nekreslí, aby postihoval reálnu podobu vecí, ľudí, sveta, ani aby obhajoval nejakú konkrétnu myšlienku, ideu či teóriu. Jeho kresby sú obyčajne výrazom slobodnej predstavivosti, akoby sa tvorca vznášal v priestore, akoby naplno vnímal a zároveň realizoval jeden zo svojich nepokojných veľkolepých snov. Kresba prináša autorovi istú rozkoš zo samotného procesu zrodu...“ Je tak trocha konceptualistom, ktorý v detaile hľadá celok, výtvarným „minimalistom“, nájdu sa i takí, ktorí v Cipárovi vidia dediča ľudových tradícií – veď ako sochár hľadá v zdanlivo abstraktných drevených objektoch spomienky na dedinské ploty s dierami, odokrývajúcimi pred chlapčenskými očami zakázaný, tajomný svet. Iní vidia v jeho čiarach kresby inšpirované písmom, hudbou, hieroglyfmi, piktogramami, starými pergamenmi - s tajomnými, nečitateľnými posolstvami. Nuž, Cipárov svet si vyžaduje partnera s bohatým svetom fantázie, možno i základmi filozofie, no najmä s večnou ľudskou túžbou po odhalení individuálneho a vesmírneho sveta. Umelcova ruka – ako o sebe píše v jednom z textov – nepostojí. Denno-denne vedie ceruzu, tuš, fixku po papieri, skicároch, plátne, po hocijakom útržku papiera - v intuitívnom pohybe vpred. Cipárove akryly, akvarely – na papieri, našepsovanom plátne, drevenej doske - sú zas návratom k zázrakom zrodenia, k obdivu jadra veci, ale najmä k stálej pulzácii času. (Pred pár desaťročiami propagoval takýto večný pohyb hmoty „amébistickými“ skladbami Jozef Grešák – Divný Janko slovenskej hudby...) Cipár vyjadruje nepokoj ducha skicami zo zápisníkov, čiarovými „textami“, farebnými i čierno-bielymi stigmami (ako nazýva niektoré grafiky a obrazy), divertimentami a fúgami. Jeho akrylom stvárnené „jadierka“ pripomínajú začiatok a večnosť života... Čo len možno nájsť v Cipárovom zázračnom svete!
Štúdia Fedora Krišku je rozčlenená medzi obrazové časti knihy. Vyniká znalosťou výtvarnej tematiky, ale aj literárno-esejistickým spracovaním – a najmä vrúcnym obdivom umelca. Približuje i jeho životnú púť - od chudobného kysuckého chlapca k medzinárodne uznávanému výtvarníkovi, ktorý vystavoval nielen doma, ale aj v Prahe, Paríži, Havane, Tokiu, Osake, Berlíne, Washingtone, New Delhi...
Kriškov text dopĺňajú štúdie a osobné spomienky Ľudovíta Hološku, Evy Trojanovej, Jánosa Kassa, Igora Otčenáša, Ľudmily Peterajovej, Milana Resutíka, Petra Zajaca – i samotného Miroslava Cipára. Vzorovú jazykovú úpravu knihy odviedla Marta Bábiková, grafiku si vzal na starosť M. Cipár. Kniha obohacuje výtvarnícku literatúru a navyše poteší - ako vzácny dar - milovníkov umenia.
Terézia Ursínyová
