Vyhľadávanie
Na obežnej dráhe poézie
Tamara Archlebová: Mliečna dráha
Bratislava, Petrus 2005
Básnická zbierka Mliečna dráha zahŕňa lyrické prejavy autorky z pomerne rozsiahleho časového rozpätia rokov 1971 – 2004. Sú to obrazne povedané Kristove roky básnického a ľudského zretia, o ktorom píšu správu tieto citlivé lyrické sondy.
Básne sú v zbierke zoradené chronologicky, s dátumom a vročením. Pričom každá z nich má svoj „kreslený“ ekvivalent v podobe série ilustrácií Vladimíra Popoviča. Básne a kresby spolu komunikujú, sú svojimi vlastnými symbolmi, časťami významového celku. Na margo oboch zložiek možno povedať, že majú vysokú výpovednú hodnotu. Predovšetkým básne majú charakter spovede, postrehu, ktorý síce zasahuje presne cieľ, ale pritom zostáva k nemu korektný.
Pre básnickú výpoveď Tamary Archlebovej sú hutnosť a úspornosť najcharakteristickejšími vlastnosťami. Po inšpiráciu, vo vzťahu k forme, si autorka chodí do obdobia avantgárd. Svoje básnické texty často štylizuje ako ready - made básne, ktoré kombinuje s vysokoekonomickými prejavmi súčasnej reklamy. Do tohto strohého priestoru „osamelých“ slov však dokáže nahustiť aj hlbšie a bohatšie pocity a zážitky. Výhodou takejto básnickej dikcie sa stáva schopnosť sprítomniť spomienky, znovu prežiť dávno minulé.
Tematický okruh v básňach je pomerne široký. Tvorí ho rozsiahla škála pocitov, zážitkov, dojmov, názorov a udalostí. Tvorí ho vlastne všetko to, čo spoluvytvára vnútorný svet lyrickej hrdinky. Sú to paradoxne všetky nepomenovateľné veci a javy, ktoré zdôvodňujú a opodstatňujú identitu človeka. Človeka chyteného do vlastnej siete a postaveného pred nevyhnutnosť sebauvedomenia.
Autorka teda tematizuje priateľské, partnerské a rodinné vzťahy a takisto ich nepriame väzby na dobu a spoločnosť. Na priesečníku týchto vzťahov si uvedomuje kontinuitu. Dotyk spomienky s plynúcim časom odhaľuje identitu jedinca.
Básne majú striedavo konkrétneho a všeobecného adresáta. Mimo iného. Vždy však zasahujú lyrickú hrdinku. Ako na obežnej dráhe v básni konfrontuje seba v rozličných etapách života: „rozpadávajú sa mi / kosti / krehké jak / origami / budem skladačka / puzzle z kostí / božia hračka / živé lego/ v rukách večnosti / moja duša odletí / ako papierový vták“ (s. 68), aj svoju minulosť, éterickú ako spomienka, zo súčasnosťou, ktorá sa ikonizuje vecami a slovami typicky časovými, resp. pre súčasnosť typickými.
Básnická zbierka Mliečna dráha je jednou z tých kníh, ktorá zaberie viac času na zamyslenie ako na prečítanie. A to je z každého uhla pohľadu iste pozitívne.
Jaroslav Vlnka
