Vyhľadávanie
Najnovšie dielo profesorky Evy Fordinálovej Mystika Záhoria (Záhorské múzeum v Skalici 2013) s podtitulom Sondy do súkromnej histórie je oslavou rozmanitých a nevyčerpateľných krás rodného kraja. Autorkin obdiv v súlade s vnútorným presvedčením celkom prirodzene prechádza do hľadania a nachádzania Božieho vplyvu v jej okolí. Svoj hymnus však tentoraz zaodela do iného, pestrejšieho „plášťa“. Kým jej predchádzajúce diela mali čisto poetický ráz, Mystiku Záhoria tvorí súbor básní a „miniesejí“.
Texty obsahujú esenciu malých intímnych cestovateľských zážitkov pútnika Božím svetom. Kým z básní nakoniec presvitá mier v duši, v krátkych esejach autorka zvádza ťažšie polemiky so svojím vnútrom, svetom naokolo aj s Božími príkazmi. Rezonujú tu medziľudské vzťahy, postoje a pochybnosti, ktoré miestami stoja v tvrdej diskusii s kánonom jej vnútra. Eseje jasne naznačujú, že sklamanie a rôzne príkoria sa autorke na životnej ceste nevyhýbali, neholduje však bolestínstvu a rozpitvávaniu svojich vnútorných tráum, lež dáva svoj súkromný návod, ako ďalej: „rozstrihať nemý film životných epizód v našej réžii. Čo upraviť? Čo zmeniť? Čo vynechať? Iba pochopiť. Prejsť nezmeniteľným príbehom ako katarziou“.
So všetkými myšlienkami v publikácii možno v zásade súhlasiť. V žiadnom prípade sa však nemožno stotožniť s autorkiným tvrdením, že nie je milovaná a je prehliadaná. Profesorka Eva Fordinálová je uznávanou osobnosťou slovenského kultúrneho života aj vedeckej sféry, napísala päť básnických zbierok a šesť monografií z oblasti literárnej histórie s dôrazom na slovenské osvietenstvo. Svojou ľudskou, ale aj literárnou hrivnou natoľko prispela k objasneniu súvislostí nášho literárneho vývinu, že keď jej „za oknom prestane prelietať krajina Záhoria“, isto ju „prijmú nebeské nádvoria“, kde „bude študovať v nebeských knižniciach“ a naveky bude právom „v snoch počúvať šum borovíc Záhoria“ (parafrázované z básne Cestovná sonáta). Zatiaľ však všetci dúfame, že prameň lásky a milosti bude pre Evu Fordinálovú ešte dlho prýštiť.
