Vyhľadávanie
Preklad Milan Kopecký
Ikar 2013
Kontroverzné témy predstavujú výzvu. Skĺbiť v románe problém rakoviny, lásky a smrti, okoreniť to životnými situáciami dospievajúcich, vyznieť dôveryhodne a neskĺznuť do lacného klišé. O to sa pokúsil úspešný americký autor John Green v románe Na vine sú hviezdy, ktorý bol magazínom The New York Times vybraný za najlepší bestseller roku 2012.
Kniha predostiera čitateľovi príbeh jedného menšieho nekonečna. Hlavnou protagonistkou je mladučká Hazel Grace, ktorá ešte len spoznáva zákutia a nástrahy sveta dospelých.
Módne trendy sú niekedy krutoprísne až smiešne, no asi žiadne mladé dievča by si ako doplnok nevybralo vozík s kyslíkovou bombou s hadičkami ústiacimi hlboko v nose. Hazel tento „doplnok“ sprevádza na každom kroku, keďže metastázy prežrali jej pľúca ako ementál, a tak sa i minimálny pohyb stáva heroickým výkonom so zadýchaným koncom. S monštruóznou záťažou chodí i na stretnutia podpornej skupiny určené pre mladých, ktorým už choroba nedovoľuje aspoň navonok normálne žiť. Na záver sedenia vedúci skupiny prečíta spomienkový zoznam niekdajších členov. Veď čo môže byť optimistickejšie? Základné kamene dôveryhodnosti textu autor vystaval práve na tom, ako umelo a neúprimne pôsobia chlácholivé a utešujúce reči na chorých. A že formálne vyjadrenia telesne zdravých môžu byť skôr na obtiaž. Na jednom zo sedení Hazel stretáva Augusta Watersa. Pohľadného, vtipného a šarmantného bývalého basketbalistu – bez nohy. Má rakovinu na ústupe a pre Hazel je skutočným priateľom. Z prvoplánového doberania sa stane láska odohrávajúca sa na pokraji smrti. Mladá hrdinka sa po celý čas utešuje obľúbenou knihou, v ktorej hlavnú postavu taktiež kvária rakovinové bunky. August sa preto rozhodne, že jej splní prianie a vezme ju do Amsterdamu, aby sa stretla so zbožňovaným autorom. Práve tento výlet predstavuje zlomový moment diela: zaľúbený párik s protézou a kyslíkovou bombou absolvuje nepríjemnú schôdzku s dovtedy velebeným – niekdajším – spisovateľom, pre ktorého sa pohárik whisky a otázky existencializmu, také typické pre Greenovu tvorbu, stali všetkým…
John Green sa nevyhýba tematizovaniu tých najnepríjemnejších aspektov neľútostnej choroby. Rovnako kruto ako zbytočnosť a nepríjemnosť chlácholenia smrteľne chorých však vykresľuje aj zdĺhavý proces umierania ich ducha, rozpor medzi nefunkčným telom a zdravým rozumom, pre ktoré je jediným vykúpením smrť…
