Vyhľadávanie
Ako nový svet vymení starý
George Orwell
Nad vodou a chytiť dych
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Anglický vizionár George Orwell (pseudonym autora s vlastným menom Eric Arthur Blair prezrádzajúcim francúzske korene) bol na Slovensku donedávna známy predovšetkým ako autor samizdatovo šírených prekladov neveľkých kníh Zvieracia farma a 1984, hoci jeho zobrané spisy majú dvadsať zväzkov, a za takmer polstoročie od ich vzniku ich preložili do šesťdesiatich jazykov. Prvá – o tom, že všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú rovnejšie ako ostatné – však u nás vyšla v oficiálnom vydaní až roku 1998, druhá – o Veľkom bratovi, ktorý ťa sleduje – v tom istom roku. Medzitým posmrtne slávneho autora kdekto interpretoval a dezinterpretoval, kdekto sa k nemu horlivo hlásil, kdekto ho nemenej horlivo odmietal. Naozaj to bol spisovateľský fenomén, o ktorého sa vykladači dvadsiateho storočia priam poruvali. Veď akýsi obdivovateľ Hitlera o ňom, presvedčenom chudobnom socialistovi, vyhlásil, že keby bol Nemcom, určite by sa stal esesákom, konzervatívni pravičiari si z neho počas studenej vojny spravia proroka a antikomunisti hlásnu trúbu, ale v tom istom čase mu ktorýsi sovietsky pisateľ blahorečí za to, že svojimi knihami odsudzuje tyranizmus v Číne. Skutočne, na Orwellových knihách je vari najpríťažlivejšie to, že sú politické a že ich hrdinom je naozajstný homo politicus. Pravdepodobne v tom je aj ich moc a čaro, v tom je ich priekopníckosť i nezastupiteľnosť: písať o politike s notárskou precíznosťou, úhľadným drobnopisom obrazoboreckej slečinky, ale súčasne s kafkovským kozmologickým nadhľadom a skalpelovým sarkazmom. Nečudo, že dvadsiate storočie so svojimi zlomovými kataklizmami by sa dalo nazvať aj orwellovským: vytvorilo Orwella, ale aj Orwell vytvoril storočie. A to ani nehovoríme o Orwellovom prorockom vynáleze newspeaku (očividne takisto nedointerpretovanom), jazyka, do ktorého sa nedá preložiť nijaká kniha napísaná pred rokom 1960, do ktorého sa však bude napriek tomu prekladať všetka literatúra, aby napokon po roku 2050 všetci žili jeho ideologizovanú realitu. Orwell totiž nie je nijaký scifista, je to vizionársky realista, ktorý rozumie prečo sa vznešené ideály preklápajú na dusnú skutočnosť a z čoho sa rodí totalita, ale na rozdiel od romantických rojkov a fantastov to všetko vie diagnostikovať, a to ani nie tak u svojich protivníkov a politických lapikurkárov, ako na osude moderného politického sveta.
Román predchádzajúci dvom spomenutým knihám (dokončený roku 1939) je predovšetkým Orwellovým pokusom vložiť do realistickej prozaickej dikcie obsah hraničiaci s fantastikou. Jeho hrdinom je poisťovací agent George Bowling, príslušník strednej vrstvy v strednom veku, ktorého otec zomrel na biedu a ktorý sa musí poriadne obracať, aby v očakávaní hitlerovského útoku na Anglicko uživil svoju rodinu a sám si niečo užil. Retrospektívnym oblúkom sa sujet vracia k jeho detstvu, aby tu autor zachytil všetko, čo tvorilo vidiecky spôsob života s jeho samozrejmými istotami a drsnými, ale naozaj existujúcimi vzťahmi starého sveta. Bol to núdzny svet, ale držal pohromade, kým hrdinu z neho nevytrhla prvá svetová vojna. „Po tom nevýslovnom idiotskom zmätku ste už nemohli pozerať na spoločnosť ako na čosi večné a nespochybniteľné ako pyramída. Vedeli ste, že je to obyčajný bordel.“ Vojna (a svetová) bola pre hrdinu tým zlomom, v ktorom nenávisť (nie triedna ani cudzia, ale všeobecná) vylomila starý svet a neodvratne začala pretláčiť svet nový: rodný vidiek sa vďaka rozpínajúcim technológiám zmenil na devastujúce urbárium a onen absurdistický „bordel“ prvej vojny sa chystá nahradiť totálne zdokonalený bordel vojenskej totality druhej, ktorá má vo svojej podstate nenávisť. Asi v takýchto súradniciach tu vidíme utvárať sa o čosi neskoršie orwellovské vízie striedania starého sveta novým. Asi tu sa začína oná chladnokrvná projekcia deziluzívneho proroctva: „ak máte niečo, na čom vám aspoň trocha záleží, radšej sa s tým rozlúčte teraz, pretože všetko, čo ste kedy poznali, sa rúti, rúti, rúti na hnojisko...“ To predsa nie je len chvíľkové rozčarovanie z jednej či druhej ľudskej kataklizmy, To je predsa predtucha budúcnosti sveta, ktorej mjasorubka melie rovnako socializmy ako kapitalizmy. Bez orwellovského sarkazmu, ale od podlahy. To je ten orwellovský elixír, ktorý chutí rovnako závratne pred studenou vojnou, za nej i po nej.
Aj na slovenskom preklade tejto „diagnostickej“ knižke sa nedá nevšimnúť prekladateľské majstrovstvo Jána Vilikovského. Živý intelektuálny, ale nevyumelkovaný jazyk naskutku vie, o čo ide, a ponúka nám to s noblesou tvorivého činu.
Alexander Halvoník
