Recenzia
Petra Rusňáková
19.02.2015

Nekonečné hľadanie - Ivo Engler

Perfekt 2014

V roku 2011 bola v Trenčíne odhalená pamätná tabuľa MUDr. Ivanovi Englerovi, zakladateľovi terapie ionizovaným kyslíkom a spisovateľovi. Nebolo by na tom nič zvláštne (ide o jeho rodisko), až na to, že Ivo Engler stále žije a tvorí. Po viacerých románoch, scenároch, rozhlasovej hre a mnohých odborných publikáciách si autor vybral žáner cestopisno-zážitkovej autobiografie, ktorú doplnil bohatou fotodokumentáciou. Ivo Engler vyštudoval lekársku fakultu, v 60. rokoch emigroval a v Rakúsku naštartoval kariéru traumatológa – skonštruoval prístroj na kyslíkovú terapiu TIO2/Engler, naplno sa venoval cestovateľskej vášni, foteniu, písal romány a vedeckú literatúru.

Autor sám seba hodnotí ako muža dvoch tvárí a charakterov. Na jednej strane dobrodruh a svetobežník, na druhej strane chirurg a vedec. Na jednej strane optimistický, senzitívny a altruistický človek, na druhej strane realista, pragmatik a egoista.

Určitú ambivalentnosť vnímame aj v jeho diele. Na jednej strane je konzervatívnym lekárom, exaktným vedcom, vynálezcom, na druhej strane však má blízko aj k alternatívnej medicíne. Napríklad pri konštruovaní prístroja na kyslíkovú terapiu vychádzal zo siedmich starogrécko-egyptských hermetických princípov, ktoré stotožňuje s učením jinjang o protikladoch monád. V príbehoch vystupuje na jednej strane ako rozvážny chirurg, ktorý ale na druhej strane dokáže byť výbušný a prirýchlo sa rozhoduje v kľúčových situáciách. Platí to aj v tom, ako podáva informácie v rozprávaní: na jednej strane sú tie presné a vecné, na druhej strane človeka až zarazia nepodložené tvrdenia. Myslím najmä na príliš subjektívnu interpretáciu historických udalostí či súvislostí...

Englerovo rozprávanie sa rozbieha viacerými smermi: predstavuje sa nám ako lekár, vedec, svetobežník, fotograf, spisovateľ, milovník žien a synkretik. Charakterizuje ho osobitý zmysel pre humor – aj sebairóniu. Rozprávanie je väčšinou pútavé, niekedy však zaťažené nadbytočnými informáciami. Autor sa nie vždy dôsledne drží svojho rozprávačského štýlu, v texte to pôsobí rušivo.

Kniha Nekonečné hľadanie s podtitulom Pyramída hierarchie s vitamínmi kyslíka osciluje medzi cestopisno-zážitkovou autobiografiou a dokumentárnym rozprávaním. Vychádza to z eklektickej povahy autora, ktorý počas siedmich rokov precestoval päť kontinentov. Široký záber sa však do istej miery rozbieha horizontálne, po povrchu.