Vyhľadávanie
V médiách i učebniciach dejepisu nemálo skloňované meno 37. prezidenta USA Richarda Nixona si široká verejnosť najčastejšie spája s kompromitujúcou aférou Watergate, počas ktorej došlo k vlámaniu do rovnomenného washingtonského sídla Demokratickej strany. Prvým reportérom, ktorý spojil túto kauzu s Výborom na znovuzvolenie prezidentského kandidáta Republikánskej strany Richarda Nixona, a tak sa istým spôsobom postaral o prevalenie aféry a následnú prezidentovu rezignáciu v roku 1974, bol práve Don Fulsom, autor knihy Nixonove najtemnejšie tajomstvá (Ikar 2013, preklad Peter Tkačenko).
Dlhoročný spravodajca z Bieleho domu sa však vo svojej monografii tematicky neobmedzuje len na opis tejto epizódy z nedávnych amerických dejín. Výsledkom jeho mnohoročných bádaní sú totiž viaceré šokujúce zistenia, prezentujúce kauzu Watergate len ako povestne prečnievajúcu špičku ľadovca Nixonových nekalých politických machinácií. Fulsom tak na stranách svojej knihy s dokumentárnou precíznosťou historika a investigatívnym nadšením žurnalistu sleduje Nixonovu kariéru už od jeho pochybného nástupu do prezidentskej funkcie v roku 1969. Pred očami čitateľa trpezlivo rozpletá spletitú sieť Nixonových konexií s poprednými krstnými otcami americkej mafie, odhaľuje podlé taktiky kedysi najvplyvnejšieho muža
sveta, neštítiaceho sa kvôli vlastnému (i) politickému profitu siahnuť po atentáte či zablokovaní medzinárodných mierových rokovaní. Navyše, autor s praxou sčítaného novinára v diele efektívne strieda detaily Nixonovej politickej praxe s jeho osobným (a delikátnymi záhadami opradeným) životom. Svoje skúsenosti z prednášania na jednej z popredných washingtonských univerzít (American University) Fulsom zúročil v zrozumiteľnom, ale i štylisticky príťažlivom jazyku publikácie, ktorý sa zďaleka vyhýba často monotónnej formulácii vysokoškolských skrípt.
Okrem toho, Fulsomov pedantný poznámkový aparát a jeho časté a dôkladne citované odvolávania sa na len nedávno zverejnené vládne dokumenty a nahrávky, výpovede a pamäti mnohých svedkov, články, (auto)biografie či psychologické štúdie renomovaných odborníkov sú dôkazom profesionálneho prístupu tvorcu, ktorý sa nesnaží verejnosti predostrieť len akúsi zmes lacných antinixonovských konšpiračných senzácií. Vďaka tomu tak dnes môže po takmer dvadsiatich rokoch od Nixonovej smrti vo Fulsomovom počine zarezonovať presvedčivými argumentmi podložený pokus o úplné demýtizovanie „Tricky Dicka“.
