Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011
Preklad Helena Galanová
Je sympatické, že divov v tomto obrazovom atlase je podstatne viac ako pôvodných päť v Herodotovom zozname, rozšírenom neskôr ešte o dva. Len kategórií, do ktorých M. Vogt „svoje“ divy rozčlenil, je dvadsaťšesť a sú rozdelené na Prírodné divy, Archeologické náleziská a Divy architektúry. V predslove knihy, o ktorom, keďže nie je podpísaný, sa možno domnievať, že je z autorovho pera, sa dočítame, že „rozhodne nemožno tvrdiť, že je to úplný výber a niektoré heslá sú azda sporné“. Keby však čitateľ chcel vedieť, ktoré a prečo sú sporné, a prečo sú na priek tomu v knihe zaradené, nedozvie sa to. Autor si teda túto poloinformáciu mohol odpustiť. Podobných nedotiahnutí, ktoré nechávajú viaceré fakty visieť vo vzduchu, je v knihe viac. Azda preto, že sa vari až priveľmi optimisticky ráta so vzdelanými čitateľmi, prípadne pri tvorbe knihy chýbal objektivizujúci zásah zvonka, ktorý by túto chybičku krásy, ako aj absenciu aspoň niekoľkých viet o autorovi odstránil. To však užitočnosť inak hutnými informáciami obohatených textov nespochybňuje; iba to zbytočne vyrušuje. Rovnako ako vyrušia niektoré formálne nedôslednosti, napríklad nezaradenie niektorých vodopádov do kapitoly Vodopády, ale do kapitoly Rieky. Alebo aj občasná kostrbatosť prekladu zapríčinená zrejme, žiaľ, dnes všade bežným a neraz kontra produktívnym chvatom v snahe dodržať napäté termíny pri vydávaní kníh.
Fakt, že pri čítaní o divoch sveta vybraných súčasníkom treba zavše siahnuť po encyklopédiách, či si dopĺňať informácie z internetu, však môže byť, a v tomto prípade aj je, obohacujúc: núti používať aj vlastnú hlavu. Navyše korešponduje so zjavnou otvorenosťou textov, ktoré vzhľadom na formu atlasu nemajú ambíciu tváriť sa ako vyčerpávajúce informácie. Napokon, ich encyklopedický (hoci rozšírený) charakter v takomto type knihy ani vyčerpávajúci byť nemôže.
Ako rukoväť na vzbudenie zvedavosti a záujmu o krásy nášho sveta je však atlas veľmi podnetný. Výbornou navigáciou sú aj mapy umožňujúce mať obrazy lokalít, budov či miest, o ktorých je reč ako na dlani, a okamžite sa zorientovať. A v prípade solventnejších si azda podľa nich aj naplánovať najbližšiu dovolenku. Pre tých, ktorí vedia, že sa im možno nikdy nepodarí uvidieť aspoň zopár „divov sveta podľa Vogta“ zblízka (prinajmenšom preto, že na Slovensku podľa autora nijaký svetový div nemáme), bude zrejme cestovanie za nimi aspoň na stránkach knihy o to vítanejšie.
