Vyhľadávanie
Divadelný ústav 2011
Od Fausta k Orfeovi je viac než iba cesta za moder ný m r e žijným rukopisom. Je to súčasne profilácia dvadsiatich sezón slovenských operných scén. Autorka-muzikologička a kritička je známa ako pohotová a nekompromisná recenzentka domácich (ale aj zahraničných) operných inscenácií, aj ako autorka viacerých zaujímavých rozhovorov s osobnosťami hudobného divadla. Za východiskový bod knihy si zvolila inscenáciu Gounodovej opery Faust a Margaréta (Opera SND, jún 1989) v réžii Jozefa Bednárika. Spoločenská a kultúrna uvoľnenosť už pred novembrom 1989 otvorila nové horizonty popredným domácim i hosťujúcim režisérom. Hoci aj pred týmto magickým rokom vznikali nezabudnuteľné operné inscenácie vďaka režijným činom staršej generácie, napr. Vec Makropulos B. Krišku alebo Fischerove Salome a Elektra, ako aj dávnejšie janáčkovské inscenácie. Autorka sa však zamerala na to, čo sama videla a umelecky zažila v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Štartuje teda z dielne režiséra Jozefa Bednárika, ktorý pri práci na inscenáciách opier, muzikálov a baletov vychádzal nielen z bujnej výtvarnej fantázie, ale aj z činoherných skúseností herca a režiséra. Racionálnejšie, no v počiatkoch práce v SND revolučne zapôsobil Marián Chudovský najmä inscenáciou Rigoletta (Opera SND, 1987). Symbolika a javisková metafora poznačili i prácu Martina Bendíka a Pavla Smolíka. Kým prvý narobil najviac vzruchu svojimi viac než avantgardnými (bratislavskými a banskobystrickými) inscenáciami Trubadúra, Nabucca a Traviaty, Pavol Smolík osciluje medzi modernou a tradíciou. Novátorsky pôsobia aj diela režisérky dokonale rozumejúcej hudbe Zuzany Lackovej-Gilhuus. Andrea Hlinková aranžuje staršie diela do podoby, ktorá neurazí ani vyznávačov moderny – ani klasiky. Z mimooperného prostredia zasiahli do operných inscenácií mím Milan Sládek (SND – Figarova svadba, Korunovácia Poppey), bábkový režisér Marián Pecko (ŠO – Čarostrelec), filmový režisér Juraj Jakubisko (SND – Svätopluk, Krútňava), činoherec Martin Huba (SND – Juraj Beneš: The Players, Figarova svadba), alebo činoherný režisér Roman Polák (ŠD – Tosca, Don Giovanni, ŠO – Krútňava).
Z galérie zahraničných inscenátorov Mojžišová hodnotí podiel Guy Montavona, Dietera Kaegiho, Karla Drgáča, Jiřího Nekvasila, Pavla Mikuláštika, Petra Konwitschného a Mariusza Trelińského v Opere SND. Dielo posledného (Orfeus a Eurydika SND 2008) ju doslova očarilo dôkladnou dramaturgickou analýzou, režijnými posolstvami dnešku a kongeniálnym riešením scény Borisa Kudličku.
