Od Tekova vietor veje - Andrej Chudoba – Milan Hlôška

Andrej Chudoba – Milan Hlôška: Od Tekova vietor veje

Bratislava, Vydavateľstvo LÚČ 2008

Autori v tejto čarovnej knižke, ktorá vychádza v druhom rozšírenom a doplnenom vydaní, predstavujú podmanivý kraj tekovskej oblasti a rázovitých čilejkárskych obcí. Toto pôvabné označenie dostali podľa miestneho výrazu ,,čilej“ namiesto ,,teraz“. Básnik a  prozaik Andrej Chudoba pochádza síce z Hontu, ale veľmi dobre sa prispôsobil čilejkárskej náture, zvykom a jazyku. O nič menší lyrik a básnik obrazov je pravý čilejkár – známy fotograf, vyznávač a ctiteľ krojov a folklóru Milan Hlôška. Jedinečná a takmer i etnograficky dokonalá knižka ma uchvátila slovom i obrazom. O svojom vrúcnom vzťahu k regionálnym a národným tradíciám autori v úvode píšu: „Netreba vari zdôrazňovať a vysvetľovať, že ľudové tradície, kroje a folklór sú našou hrdosťou, naším národným bohatstvom, aké nemá hociktorý kraj či národ a ktoré by sme si mali vážiť, udržiavať a uchovávať pre ďalšie pokolenia. V tom je veľkosť národa. Lebo len ten národ je veľký, ktorý má svoju minulosť a je na ňu hrdý. Je to vzácny dar našich predkov a dary si treba vážiť.“

 S úľubou pozerám na portrét tekovskej nevesty a v tú chvíľu mám pocit, že ani kráľovské koruny neboli také vznešené a bohato zdobené ako parta z „blingáčov“, pokrytá perlami, voskovými kvietkami, striebornými korálkami... Ako dlho sa parta, pruslík, lipitka pripravovali? Pri petrolejovej lampe, sviečke, v tieni oblôčika, v prítmí komory? A koľko a akých myšlienok si ženy i budúce nevesty do svojich párt a spodných i rohatých čepcov pozašívali? V publikácii rovnako zaujme každá zo 123 nádherných dokumentárnych fotografií a z ďalších takmer 100 ilustratívnych zobrazujúcich dedinský život vo všetkých podobách bytia – počnúc odevom, architektúrou, robotami, oslavou sviatkov, zvykov a pod. – rozčlenených do štyroch ročných období Chudobovými poetickými textami.

Publikácia je nielen vďaka bohatej obrazovej časti, ale aj dvojjazyčnému doslovu (v nemčine a angličtine) prístupná aj zahraničným čitateľom. V prílohe nájdu mapku Tekovskej župy, nárečový slovníček a životopis autorov. Pevne verím, že Chudobove slovo a oko Hlôškovho objektívu vydaním publikácie nezhaslo, naopak, že sa otvorilo širokej verejnosti, bude chutiť ako „cibera“ deťom pri varení lekváru (foto č. 53) a že sa dotkne čitateľa  krásnom.

Paula Sabolová