Vyhľadávanie
Kôň Przewalského je treťou knihou klimatickej tetralógie Maje Lundovej. Aj v tejto knihe, tak ako v dvoch predošlých Príbeh včiel a Modrá, znovu sleduje tri dejové línie zasadené do rôznych časových úsekov. Tentoraz si pre svoj autorský zámer vybrala Rusko 19. storočia, 90. roky minulého storočia a rok 2064.
Spojitosti medzi protagonistami sú však vágnejšie a prepojenia, ktoré veľmi dobre fungovali v prvej časti série, tu pôsobia len ilustračne.
Oproti prvej knihe sa Maja Lundová v Koňovi Przewalského posunula k snahe ozvláštňovať dej. Dejová línia ruského zoológa Michaila je vyrozprávaná retrospektívne prostredníctvom jeho vlastnoručne písaných pamätí. Dej v roku 2064 robia osobitým nikdy neotvorené listy, ktoré píše dcéra hlavnej protagonistky svojmu stratenému kamarátovi a vkladá mu ich do opustenej schránky. ,,Drahý Lars, vždy keď ti hodím do schránky nový list, počúvam, kam dopadne – či na kovové dno schránky, alebo na ostatné listy. Kovové cvendžanie som už dávno nepočula.“ (s. 21)
Okrem samotnej problematiky chovu a záchrany plemena divých koní priniesla autorka aj témy homosexuality, rodičovstva či drogovej závislosti a traumy z vojny. Autorka zaujímavo nazerá na vzťah nemeckej veterinárky Karin, ktorá sa na konci 90. rokov snaží zachrániť plemeno takhiov (mongolský výraz pre sväté kone), adaptovať ich na návrat do prírody a následne vypustiť. No nielen samotný chov je problematický a prináša mnohé sklamania a úskalia; do Mongolska priviedla aj svojho dospelého syna, ktorý bojuje s drogovou závislosťou.
Autorka kladie dôraz striedavo na problematiku koní a na komplikovaný vzťah medzi matkou a synom, čo dej do veľkej miery rozširuje a dynamizuje. Zaujímavý moment nastáva, keď si protagonistka musí vybrať, či zvolí záchranu koní alebo svojho syna. Autorka v tejto dejovej línii neskĺzla do klišé a komplikovanosť vzťahov medzi rodičmi a deťmi sa jej podarilo vykresliť oveľa plastickejšie a autentickejšie v porovnaní s predošlými dielmi. Línia hrdinky Karin sa javí ako najprepracovanejšia. Ďalší dvaja hrdinovia popri nej pôsobia viac-menej iba ornamentálne.
Téma materstva je ústredná aj pri tretej dejovej línii, ktorá sa odohráva v budúcnosti. Tu je však téma koní zatlačená do úzadia a dejotvorne tu takmer vôbec nefiguruje.
Problematicky by sa dalo vnímať uchopenie témy homosexuality. Prežívanie lásky medzi dvomi mužmi sa autorke nepodarilo zachytiť uveriteľne, často sa uchyľuje k pátosu a romantizovaniu témy.
Homosexuálny motív sa rozpadá a stráca na pozadí hľadania divých koní a ich odchytu, protagonistove prehovory pôsobia miestami mechanicky a pripomínajú článok z Wikipédie. ,,Nemal ešte ani štyridsať rokov a už bol slávnym lovcom zvierat. O jeho počinoch kolovali mnohé neuveriteľné príbehy. Už ako štvorročný, v roku 1848, sa začal zaujímať o zvieratá. Jeho otec, obchodník s rybami, raz získal šesť živých tuleňov, ktoré sa rybárom chytili do siete. A keďže to bol muž s bujnou fantáziou, ktorý mal rád zvieratá, vymyslel si, že tulene vystaví pri svojom dome v Hamburgu.“ (s. 62)
Tretí diel nepriniesol okrem témy koní do problematiky nič nové. Je otázne, či sa autorke podarí oživiť túto schému aj po štvrtýkrát a do akej miery ju dokáže ešte inovovať. V knihe Kôň Przewalského skĺzavala do recyklácie motívov a atmosfér, čo spôsobovalo značnú predvídateľnosť deja. Obmena štylistiky nestačí.
Autorka však možno poslednou knihou tetralógie prekvapí a tému ekológie sa jej podarí vyrozprávať znovu iným, netradičným spôsobom.
Maja Lunde: Kôň Przewalského
Preklad: Ľubomíra Kuzmová
Bratislava: Slovart, 2021
