Vyhľadávanie
Príbeh ako alegória túžby
Tove Jansson
Otecko a more
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009
Preklad Zuzana Drábeková
Populárna spisovateľka, ilustrátorka, maliarka Tove Janssonová (1914 - 2001) je najčítanejšou a najprekladanejšou fínskou autorkou (jej knihy boli pretlmočené do viac ako tridsiatich jazykov), vyrastala v umeleckej rodine a sama sa celý život venovala literatúre a výtvarnému umeniu. Preslávila ju séria príbehov tajomných rozprávkových bytostí mumintrollov, prvú knižku napísala krátko po 2. svetovej vojne, ako sa vyznala – aj preto, aby sa oslobodila od vojnových hrôz a zakotvila v nevinnom, čo aj naivnom svete. Postupne pribúdali ďalšie knižky pre deti, len zdanlivo naivno-úsmevné, preto po nich radi siahnu aj dospelí čitatelia. Spisovateľka si nachádzala čoraz viac čitateľov, ktorých očarili podivné bytosti sčasti pripomínajúce ľudí, sčasti zvieratká, a aj bájnych severských škriatkov. Príbehy, ktoré spisovateľka opisuje v knižkách o muminovských postavách, sú vo svojej podstate podobné príbehom, aké zažívajú ľudia a v protagonistoch autorka zobrazuje ľudské charaktery, typické vlastnosti, emócie, zvyky (a zlozvyky). Nie inak je to v knižke Otecko a more o odchode muminovskej rodinky na pustý ostrov – vysnívané miesto otca rodiny, ktorý túži prežiť zvyšok života ako strážca majáka na tomto ostrove. Sen – presnejšie, snívanie je dôležitou zložkou postavičiek, pre niektoré sa stáva dokonca dôležitejšou ako realita, pomáha im – každej z postáv svojím spôsobom – udomácňovať sa na neznámom, neveľmi pohostinnom, chvíľami až strašidelnom mieste...
Knižka je alegóriou túžby vymaniť sa zo stereotypnosti každodenného života a zakúsiť radosť zo zmeny prostredia, činností, vychutnať novosť prekvapujúcich stretnutí a neošúchaných situácií... V Janssonovej rukopise sa stretá zmysel pre humor až jemnú satiru (v tejto knižke napríklad najmä pri zobrazení autoritárskeho, samoľúbeho otca) so zmyslom pre poetickosť opisu – jednak prírodných javov, jednak pocitového sveta postavičiek. Pôvabné je aj vtipné prelínanie „naivných“ rozprávkových vrstiev textu s jeho „filozofickými“ vrstvami (a tých veru v knižke nie je málo, napríklad o sile fantázie alebo umenia...). A tak ako v iných príbehoch (v slovenčine ich vyšlo dosiaľ osem), aj v príbehu Otecko a more je prítomný autorkin dôraz na hľadanie dobra, porozumenia a harmónie v živote – muminovskom aj ľudskom.
Etela Farkašová
