Recenzia
Antonia Bednáriková
21.07.2003

Otrávené city

Vladimír Haratík: Sladký jed

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2003

  Vladimír Haratík už v svojom debute Vojna psov (L. C. A. 1997)  z prostredia podsvetia ukázal, že vie nájsť nielen spoločensky aktuálnu, ale aj čitateľsky atraktívnu tému. Témou jeho poviedkovej knihy Slepé uličky (Epos 2000) boli závislosti a v najnovšej Sladký jed je to prekvapivo ,,ošúchaná” manželská nevera.

  Haratík sa však vyhol tradičnému ľúbostnému trojuholníku a ponúkol čitateľom manželský mnohouholník, kde je pramálo lásky, ale o to viac egoizmu, podrazov, zlyhaní, neúcty a sexu (nielen v dvojici).

  Prvá poviedka Sladký jed I, napísaná pravdepodobne dávnejšie (svedčia o tom socialistické reálie, ako Reflektor mladých, pridelenie podnikového bytu či odporučenie zamestnávateľa na prihláške na vysokú školu), je príbehom nezrelej lásky gymnazistov. Predčasné rodičovstvo a manželstvo nezvládlo hneď prvú prekážku – vojenčinu. Text je postavený vlastne na vrstvení jednej nevery na druhú, zlyhania na zlyhanie. Haratík síce svojím rozprávačstvom posúva dej dopredu, ale nové a nové avantúry v konečnom dôsledku oslabujú dobre vymyslenú pointu.

  Pointa je silnou stránkou aj Sladkého jedu II, ktorý kvalitatívne výrazne prevyšuje prvú poviedku. Vnútorná stavba je prepracovaná, postavy plastickejšie a výraznejšie. Milan, ponižovaný v manželstve a navyše roky gniavený dominantnou matkou, uniká do sexuálneho vzťahu s ľahtikárskou nymfomankou Janou, hýčkanou matkou aj milujúcim manželom. Odhalenie nevery ich partnermi využil autor na rozkrytie pretvárky a nemorálnosti súčasnej spoločnosti. Príbeh sa zauzľuje a rozuzľuje zároveň (Jana je tehotná. Milanova manželka tiež čaká dieťa a zvažuje spolužitie so svojou lesbickou priateľkou, s ktorou žila počas štúdia na internáte. Janin manžel sa dozvedá o Janinej účasti na skupinovom sexe a svojej neplodnosti.). Vtedy sa na scéne objavuje Janina mama – zbohatlíčka vďaka reštitúciám. Nadutá malomeštiačka s náterom zbožnosti a neúprimnými charitatívnymi aktivitami je schopná všetkého, len aby sa z bývalej mäsiarky stala uznávanou dámou. Tomuto cieľu je schopná obetovať aj svoje vnúča a dcéru.

  Haratíkove Sladké jedy sú drsným rozprávaním o jede nezodpovednosti, zvrátenosti, neschopnosti a neochote komunikovať, odpúšťať a milovať niekoho iného okrem seba. Na malej ploche otvoril množstvo problémov, neponúka ich riešenie, ale rozkrýva ich obludnosť.

Antonia Bednáriková