Vyhľadávanie
Karol Medňanský: PASSIONES BACHIANAE – Cesta k vrcholu violy da gamba, Prešov, Prešovská univerzita 2007
Violončelista, hráč na violu da gamba, skladateľ, vysokoškolský pedagóg na Katedre hudobnej výchovy Prešovskej univerzity, organizátor hudobného života v regióne (o. i. Koncerty starej hudby v Prešove), člen medzinárodných spoločností orientovaných na barokovú hudbu a muzikológ Karol Medňanský napísal knihu venovanú zaujímavému hudobnému nástroju – viole da gamba.
História violy da gamba siaha do konca 15. storočia. V tomto období sa vyvinula kombináciou troch vtedy známych a obľúbených nástrojov: stavbu prevzala z violy, kvartovo-terciové ladenie z lutny a spôsob hrania sláčikom z rebabu, starého perzsko-arabského dvoj- až trojstrunového sláčikového nástroja. Prívlastok „da gamba“ vychádza z talianskeho slova „gamba“ – noha (spôsob držania nástroja medzi kolenami, čo prebralo i violončelo, ktoré však - ako oporu pri držaní - začalo od 19. storočia využívať nožičku, bodec). Viola da gamba bola melodickým i akordickým nástrojom. Už od 16. storočia sa jej zvuk porovnával s ľudským hlasom, a tak vytvorila celú „podskupinu“, členenú podľa farby ľudského hlasu: sopránová (diskantová), altová, tenorová a basová viola da gamba. Gambové ansambly predstavovali dokonca ideálnu náhradu za spevácky zbor, samostatné gambové súbory sa nazývali consorty (z latinského „consortio“ – spojenie, spoločenstvo, pospolitosť).
J. S. Bach, vrcholný skladateľ barokovej hudby, tento nástroj mimoriadne obľuboval. Karol Medňanský skúma vo svojej publikácii využívanie violy da gamba v Bachových vrcholných vokálno-orchestrálnych dielach: Matúšových a Jánových pašiách. V úvodných kapitolách je načrtnuté Bachovo dielo v kontexte doby, pohľad do histórie violy da gamba v Nemecku – s anglickými, talianskymi a francúzskymi vplyvmi, stavba nástroja a jeho akustické zvláštnosti, najvýznamnejší stavitelia violy da gamba, ale aj význam pašií v kontexte tvorby J. S. Bacha. Nasleduje detailná analýza piatich hudobných čísel s obsadením violy da gamba z Matúšových pašií BWV 244 a Jánových pašií BWV 245. Päť hudobných čísel je zdanlivo iba nepatrným zlomkom z celkového počtu 108 (!) Bachových pašií. Ale na základe ich komplexných analýz možno dospieť k niektorým všeobecným záverom. Interpretácia hudby starších období sa čoraz viac obracia k dobovým hudobným nástrojom. Tie sú predpokladom interpretačného i myšlienkového stotožnenia sa so skladateľským posolstvom. Bach bol znalcom akustiky nástrojov, ich technickej a výrazovej sily, symboliky a poetiky, preto návrat k pôvodnému nástrojovému obsadeniu pri interpretácii jeho diel (ale tiež znalosť ostatných štýlotvorných vecí) privádza poslucháča k autentickejšiemu prežívaniu geniálnych skladieb - vrátane spomenutých pašií.
Kniha – napriek istej výlučnosti obsahu – je pútavým čítaním nielen pre hudobného teoretika, ale milovníka hudby vôbec. Vzhľadom na nižší náklad a špecifickosť si ju možno zaobstarať u vydavateľa – Prešovská univerzita, Fakulta humanitných a prírodných vied.
Terézia Ursínyová
