Vyhľadávanie
Mlčanie nahlas
Umberto Eco: Päť úvah o morálke
Bratislava, Kalligram 2004
Preklad Miroslava Vallová
Meno Umberta Eca možno v súčasnosti považovať za časom overenú značku kvality, preto nie je potrebné opakovať všeobecne známe fakty tvorby tohto talianskeho autora. O tom, že Ecov záber je naozaj široký, svedčí i najnovší výber esejí Päť úvah o morálke, ktorému, rovnako ako semiotickým prácam, či románom, nemožno uprieť brilantnosť autorského ruko(eco)pisu. I najnovšie eseje sú ilustráciou ojedinelých myšlienkových operácií definovaných v jednej z esejí ako „kritické hľadanie toho, čo možno pokladať za uspokojivé priblíženie sa vlastnému ponímaniu pravdy“ (s. 12). Napriek bohatej vedeckej a spisovateľskej práci sa Umberto Eco explicitne k otázkam morálky vyjadroval zriedkavo, preto je tento zväzok skôr výnimkou.
Eseje zahrnuté do najnovšieho výberu spája príležitostný charakter textov vznikajúcich ako prednášky, a to, že napriek tematickej rozmanitosti sú texty spojené uvažovaním o etike a morálke. Aj keď téma môže pôsobiť odpudzujúco, autor sa s ňou, bez násilného moralizovania, hravo vyrovnáva. Hravosť nastoľovania morálnych problémov však následne narúša, pretože kladenie otázok (ako základný a najvýraznejší textotvorný postup) nesprevádzajú odpovede, ale nastoľovanie nových, zložitejších otázok, neraz ústiacich do paradoxov: „uvažovanie o vojne volí istý priestor pre taktické mlčanie, v konečnom dôsledku si vyžaduje, aby sa toto mlčanie prejavilo poriadne nahlas, s vedomím protirečivosti takéhoto vyhlásenia ticha" (s. 23).
I tentoraz v textoch ožíva hlboká minulosť, na ktorú je pohodlnejšie nemyslieť. Jej usúvzťažňovanie s prítomnosťou sa javí ako potreba poukázať na dávno zabudnuté veci: „ur-fašizmus je ešte vždy tu okolo nás, niekedy v civilizovanom habite(...). Ur-fašizmus sa môže ešte vrátiť v tých najnevinnejších podobách" (s. 41), preto upozorňovanie na nové hrozby sa stáva autorovou morálnou potrebou, nevyhnutnosťou bez ohľadu na to, či hovorí o vojne, fašizme alebo o etike v tlači a médiách.
Ecova etika nevychádza a priori z náboženského presvedčenia, aj keď autor priznáva: „nie som si celkom istý, či niektoré z mojich morálnych presvedčení nie sú ešte vždy ovplyvnené tým dotykom religiozity, ktorá ma poznačila na samom začiatku" (s. 69), no nech je ako chce, predsa ostáva faktom, že osvetľovanie problematiky zo všetkých zorných uhlov a neodmysliteľná prítomnosť ironického akcentu je vždy namierená voči zažitým stereotypom.
Miriam Némethová
