Vyhľadávanie
Medzi realitou a snom
Henning Mankell
Pes, ktorý bežal za hviezdou, a červený bicykel
Preložila a doslov napísala Jarmila Cihová
Bratislava Q 111, 2004
Švédsky autor Henning Mankell (nar. 1948), jeden z najpopulárnejších spisovateľov vo svojej krajine, je u nás zatiaľ celkom neznámy. Na svojom konte má množstvo úspešných kníh – románov, detektívok, divadelných hier a aj kníh pre detského čitateľa, jeho prózy sú preložené do viacerých jazykov a získali rôzne prestížne ocenenia (v roku 1996 to bola napríklad Cena Astrid Lindgrenovej).
Henning Mankell čerpá pre svoje knihy námety zo života, inšpiruje sa realitou, ktorá ho obklopuje a ktorá ho ako človeka s nesmierne vyvinutým sociálnym myslením a so zmyslom pre spravodlivosť zasahuje a priam provokuje k literárnemu spracovaniu. Mankell je citlivým pozorovateľom sveta detí, najmä toho v biednych podmienkach či v ohrození (v posledných rokoch situuje svoje príbehy do Afriky, kde sa usadil). Sústredene načúva signály o deformovaní detstva, o krivdách, ľudskej zlobe a s účasťou podáva o tom správy vo svojich textoch. Dokumentuje to aj pôsobivý príbeh o chlapcovi Joelovi v knižke Pes, ktorý bežal za hviezdou, a červený bicykel (autor za ňu získal plaketu Nilsa Holgerssona a takisto cenu za literatúru pre mládež v Nemecku).
Príbeh osloví rovnako deti, ako aj dospelých, Henning Mankell píše o zložitých veciach v ľudskom živote jednoduchým spôsobom, jeho jazyk aj rozprávačský štýl je prístupný, prostý, vecný, a zároveň metaforický. Metaforou však neplytvá, nerozdrobuje ju na poetické obrazy v jednotlivých vetách či kapitolkách – celá jeho knižka je veľkou, silnou metaforou, ktorá sa klenie nad príbehom jedenásťročného Joela a jeho otca. Potom ako matka opustila rodinu, chlapec žije len so svojím otcom, bývalým námorníkom, neskôr z núdze drevorubačom. Do skromného života v chudobnom príbytku necháva chlapec vstupovať veľmi často fantáziu, ktorou si skrášľuje monotónne dni zaplnené školskými, ale aj domácimi povinnosťami v rodine, kde, ako vraví, si sám sebe musí byť aj matkou…
Joel vo chvíľach osamelosti sníva o psovi, ktorého raz zhliadol za oknom a o ktorom je presvedčený, že beží za svojou vzdialenou hviezdou, sníva o tom, že toho bežiaceho psa jedného dňa nájde a pomôže mu v jeho hľadaní alebo sa jednoducho s ním spriatelí a možno potom trocha svetla z hľadanej hviezdy dopadne aj naňho, na jeho jednotvárny život, možno potom sa aj na neho a jeho otca Samuela usmeje viac šťastia. Joel sníva aj o tom, že sa raz s otcom vyberú na more, on sám je kapitánom lode a dobrodružstvá si starostlivo zapisuje do zošita – „lodného denníka“. Práve tieto zápisky mu pomáhajú prežívať neúspechy, problémy, krivdy… Záznamami o prežitom akoby si Joel nastavoval zrkadlo, ktoré mu pomáha zorientovať sa v zložitých medziľudských vzťahoch, v nepriehľadných sieťach dobra a zla obopínajúcich jeho detský svet, pomocou nich si usporadúva vlastné hodnotové rebríčky – niekedy aj v rozpore s hodnotami, ktoré preferuje jeho okolie. Joel sa postupne učí posudzovať ľudí nie podľa ich vonkajších znakov, bohatstva či spoločenskej prestíže, ale podľa bohatstva ich vnútorného sveta a sám sa tak obohacuje – neraz v priateľstvách s ľuďmi, na ktorých ostatní hľadia zvrchu.
Nie je podstatné, či je táto knižka pôvodne určená detskému či dospelému čitateľovi: témou, ale aj jej stvárnením je schopná osloviť každého citlivého človeka. K čitateľskému zážitku z tohto príbehu prispieva dobrý preklad Jarmily Cihovej, ktorá je aj autorkou stručného informačného doslovu, a takisto pekná grafická úprava knihy, na ktorej má zásluhu vydavateľka Kveta Dašková.
Etela Farkašová
