V severských kriminálnych románoch sme sa už stretli s množstvom nápaditých príbehov. Prísť s niečím originálnym, čo nezapadne v šedi priemeru, je preto čoraz ťažšie.
Po dvojici autorov píšucich pod pseudonymom Lars Kepler sa objavuje aj iná úspešná dvojica: Michael Hjorth a Hans Rosenfeld. Tentoraz ide o skutočné mená a obaja autori pracujú aj vo filmovom priemysle. Rosenfeld napísal scenár k vynikajúcemu kriminálnemu seriálu Most. V ňom, ako aj v sérii s kriminálnym psychológom Sebastianom Bergmanom, sa objavujú zapamätateľné originálne postavy, prekvapivý dej a napätie, ktoré sa dá krájať.
Nemý svedok je v poradí štvrtou knihou románovej série, odporúčam teda začať čítať od prvého románu, hoci každá kniha prináša uzavretý prípad a dá sa čítať aj samostatne. Hrdinovia sa však vyvíjajú a rozprávač má veľa narážok na minulé prípady.
Dej sa otvára vraždou, ktorá nastala počas rodinnej idylky. Celá rodina je doma, keď niekto zazvoní. Matka otvára, v tom jej vrah namieri zbraň na tvár a vystrelí. Takto bezcitne napokon zastrelí aj otca a deti. Keď sa na zločin príde, je už príliš neskoro, pričom páchateľ zanechal jednu jedinú stopu – veľkosť topánky štyridsaťštyri. Prípad sa stal navyše v malom meste a miestna polícia nemá kapacitu riešiť takýto zložitý prípad, na pomoc preto privolajú štátnu kriminálku na čele s komisárom Torkelom. Ten s pomocou ostatných členov tímu zistí, že jeden svedok je nažive – je to desaťročné dievča na úteku; musia ho nájsť čo najskôr.
Príbeh dobre plynie, je nápaditý, plný prekvapení a zvratov. Je správne odľahčený od samotného vyšetrovania a autor si všíma protagonistov aj po ľudskej stránke – vykresľuje ich pocity v momentoch, kedy sa vyšetrovanie neposúva ďalej a prekračujú na jednom mieste, pocity neschopnosti a hanby. Okrem toho nám podáva aj ich osobný život, tiež nie vždy jednoduchý. Otvára sa aj iná téma: ťažba surovín na území, kde žijú ľudia, ich nesúhlas a boj za životné prostredie.
Nemý svedok je pestrý kriminálny román, pri čítaní ktorého sa budete cítiť naozaj dobre. Vynikajúci, originálny dej vás však neunaví vážnosťou. Naopak, vďaka cynickým poznámkam Sebastiana Bergmana vyvolá miestami aj úsmev na tvári.
Jakub Pokorný
