Vyhľadávanie
Básnik v textárovi, textár v básnikovi
Ľuboš Zeman: Plač vo vetre, Bratislava, Ikar 2010
Citát Arthura Rimbauda „Ja je niekto iný...“ uvádzajúci zbierku Ľuboša Zemana Plač vo vetre predznamenáva, že známy textár a publicista sa tento raz verejnosti predstavuje v úlohe básnika. Útla kniha obsahuje tridsaťjeden básní doplnených ilustráciami akademického maliara Jána Kelemena.
Jedným z ústredných motívov sa stáva láska k žene, neraz s erotickým podtónom. Autor zobrazuje rozličné podoby tohto citu, od jemnej zmyselnej lásky sa pomaly dostáva k vášnivej a živočíšnej, poukazuje však aj na bolesť, trpkosť a smútok z ukončenia vzťahu: „Keď láska zomiera / Tak náhle starnú mladí“ (s. 20). Prostredníctvom náboženských motívov nadobúdajú básne metafyzický, duchovný rozmer, nimi autor poukazuje na podstatu života a poznanie pravých hodnôt, časté sú i odkazy na Bibliu (Krčma Archa; Raj). Básnik neobchádza ani kritiku súčasnej konzumnej spoločnosti: „Slová sú ako rybolov / Krstíme všetko len nie nás“ (s. 39). Svojou jedinečnou autorskou skratkou zobrazuje Ľuboš Zeman kolobeh ľudského života od narodenia až po smrť, zameriava sa pritom najmä na obraz starnutia: „A vo chvíli keď začneš vidieť jasne / Zatlačia ti oči naveky / Boh miluje svoje deti“ (s. 30). Vo viacerých básňach zachytáva zážitky z cesty do Ameriky, atmosféru tejto krajiny, jej mnohotvárnosť, multikultúrnosť, životný štýl obyvateľov a ich prevrátené hodnoty. Istým spôsobom tak zároveň vykresľuje minimalistické „dejiny“ Ameriky: „To jidiš ladí s kvapkou bezbožnosti/ (...) / Newyorské mosty Z indiánskych kostí / Solený hip hop Brooklynu“(s. 36).
Autor využíva v zbierke rôzne postupy, nevyhýba sa symbolike v podobe jablka, ohňa, vetra či holubice. Vedľa seba sa ocitnú farebné i tepelné kontrasty, oxymorá (Madona hriechu) či paradoxy: „Vyzliekol ženy z nahoty“(s. 39).
Opakovanie prvého verša s obmenou na konci spolu s bravúrne zvládnutým viazaným veršom vyvoláva dojem piesňovej ľahkosti – autor sa však nevyhýba ani voľnému veršu.
Zbierka ako celok predstavuje spomienky na mladosť, lásku, autorovo kritické zhodnotenie dnešnej doby a určenie pravých hodnôt v živote človeka. Ľuboš Zeman sa rozhodol odhaliť svoju básnickú stránku až v zrelom veku, ale práve on je autorom pravdivého výroku „na básne treba zostarnúť“.
Martina Grmanová
