Vyhľadávanie
Odštopľovaný brutálny svet
Mário Polónyi: Planéta nešťastných ľudí, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006
Dovolím si odcitovať z dovetku Miloša Ferka: „Polónyiho sústredenie na seba... jednoznačne nie je únikom (v rovine autorom písaného, nie hrdinom žitého, alkoholizmus sám osebe únikom nesporne je), ale pokusom o prienik. Jeho hrdina žije v reálnom svete, je ním presiaknutý a prerastený, avšak čitateľ vidí len otupne úzky výsek. Je zrejmé, že tí, čo vidia dvojmo, nevidia ani len polovicu. A neprestajne to isté. V románe sa na svet dívame s desivou dôkladnosťou očami jedného z nich. Vnímame krčmy, pajzle, prenajaté byty, pitky a ženy, zopár bitiek.“ Reálnosť je natoľko pravdivo ostro kontúrovaná, že som spoznal pracovisko, kde hlavný hrdina románu nejaký čas pracoval a „pracoval“ a kam aj mňa volali do zamestnania... Ba vidí sa mi, že pri predstavovaní kolektívu som mal tú česť...
Sila príbehu, hoci nedopovedaného, a veď aj smäd alkoholika je neuhasiteľný, bezodný, prekonáva neučesanosť štýlu. Aj keď miestami pripomína, ako podotýka M. Ferko, Kerouaca, Londona, Bukowského, Millera a životnou štylizáciou Vysockého, Polónyi necháva svojho protagonistu bez pokory túlať sa porevolučnými časmi Slovenska, časmi, keď je svet otvorený, odštopľovaný a zároveň otrávený. Je vlastne takmer jedno, kde sa hrdina ožerie, vygrcia, zháňa prachy, ožerie, vygrcia... Aj vlastné zranenie s trvalými následkami je dobré, ak prinesie dostatok peňazí. Jediné, čo hlavného hrdinu azda trochu baví, je hudba. Občas si na ňu spomenie, je mu ľúto v Bratislave stratenej a v Španielsku ukradnutej gitary. Ale iba chvíľu. Lebo treba ďalej žiť... a piť. Láska je pre neho abstraktným pojmom. Jestvuje iba neprekonateľná túžba lognúť si, spustiť dolu hrdlom dúšok piva alebo čohosi tvrdšieho.
Kniha sa vám možno bude zdať brutálna. Výrazmi i témou. Napriek tomu Polónyiho román vypovedá o šťastí: koľko ráz to Fortuna pomohla alkoholizujúcej mládeži v relatívnom zdraví dostať sa domov, prežiť nebezpečné situácie...? Aj brutálne šťastie sa smeje, hoci pre niekoho vari aj nepochopiteľne.
Ľuboš Svetoň
