Vyhľadávanie
Modrý Peter 2015
„Pre Bendzákovu poéziu je príznačný intenzívny zážitok, istá impresia až expresia...“
Ľuboš Bendzák (1966) doteraz vydal štyri básnické knižky: Básne pre Soňu Marmeladovovú (1995), Zápisky z čudného domu (2005), Vodka (2009) a Vytrvalosť sivej (2010). Básne a literárnovedné texty publikuje v literárnych časopisoch a antológiách.
Jeho piata zbierka Pohreb andulky a iné udalosti dňa sa skladá z troch kompozičných celkov (1. Ktosi telefonuje mojej psychiatričke, 2. Mapa mesta, 3. Na úpätí odhodlaného zámeru), tie však nie sú sémanticky a motivicky od seba vzdialené. Pre Bendzákovu poéziu je príznačný intenzívny zážitok, istá impresia až expresia, akýsi pohyb na úsečke: skepsa (beznádej) – nádej. „Pomer medzi prežitým a napísaným je vzácne vyvážený,“ hodnotí jeho poéziu Miroslav Brück.
Bendzákova zbierka je obrazom lyrického subjektu i prostredia a času, v ktorom sa pohybuje. Je to interiér (bývanie) i exteriér (mesto), stretnutia aj samota. Skutočnosť, ktorú vykresľuje, je iba náhradná, až hlboko za ňou je tá naozajstná realita, do ktorej sa subjekt chce dostať. Zažíva pocity bezmocnosti, zajatia vo svete i v sebe samom, jeho vedomie akoby sa pohybovalo po známych, reálnych priestoroch i v prostredí nekonkrétnom, abstraktnom: „nemý tajuplný svet / ktorý trvá / navzdory,“ ktosi a čosi odchádza, nastupuje samota. Predsavzatia lyrického subjektu zostali len v rovine plánov, želaní. Konkrétnosti i zákonitosti z reálneho prostredia a času sú preňho iba akousi pomocnou kulisou, obalom pre psychické ťažkosti. Mnohé sa mu vidí byť iracionálne, absurdné, preto využíva aj iróniu. Jeho úvahy jemne naznačujú otázky o zmysle a spôsobe života: „chcel by som / veľmi by som chcel / konečne nájsť pokoru,“ ale často opäť prichádzajú výčitky, zámery a odhodlania sa rúcajú: „hľadám sviežu bylinku / ktorá by ma vyliečila / z neustáleho myslenia.“
V Mape mesta sa autor odpútava od interiéru prostredia a do istej miery i od vnútra lyrického hrdinu, ktorý sa pohybuje po meste. Vie vypozorovať zvláštnosti, detaily, ktoré inak ruch mesta zakrýva. Sú to vizuálne detaily, bežné javy, obrazy dôležitého medziľudského vzťahu alebo nevzťahu. Viaceré básne pôsobia ako zátišia na obrazoch alebo akési „udalosti dňa“. Negatívne veci a javy súčasného života podrobuje kritike, ale len prostredníctvom záznamu chvíle, výjavu okamihu (pôsobivá báseň Ikona); niektoré sú silné tým, že cez bežný detail mapujú históriu rodiny, človeka (báseň Fotoalbum). Ľuboš Bendzák zaujímavo stvárňu je ročné obdobia: nie cez prírodné motívy, ale prostredníctvom pocitov a stavov človeka (báseň Pri okne).
Verše tejto Bendzákovej zbierky sú obrazom smutnej psychiky človeka, ktorého ťaží samota, ale ktorý je predovšetkým citlivý k chvíľam, javom, ľuďom a sám osciluje medzi nádejou a sklamaním.
