Vyhľadávanie
Posledný prípad kapitána Čontoša je víťaznou prácou súťaže Detektívka 2014 – nie je však žánrovo čistou detektívkou. Vševediaci rozprávač v druhom dejovom pásme predbieha, variuje, mätie a zároveň vysvetlením znejasňuje priebeh vyšetrovania. Titulný hrdina sa po časovom, nadriadeným nie veľmi jasne vysvetlenom odstupe vracia do práce, aby sa ponoril do riešenia vskutku nie každodennej záležitosti. Na verejných záchodoch v blízkosti Železnej studničky nájdu mŕtvolu predávkovaného muža, dobodaného chlapca a dievča v šoku. S ranou vo vagíne. Na rozmotávaní desivej záhady sa po boku titulnej postavy zúčastní psychologička Hana Filová, ktorá na oddelenie prišla v rámci zhromažďovania materiálu na doktorandskú prácu. Jej prítomnosťou Čontošov šéf Nežný podmieni pridelenie prípadu hrdinovi. A dej sa zvrtne nečakaným smerom. Vysvitne, že v románe vystupujú smrteľne chorý vyšetrovateľ (inak úprimne – koľko detektívok s detektívom takmer na smrteľnej posteli poznáte? Ja doposiaľ žiadnu. Veru, nápad ako hrom, takmer podozrivý z originality!) a pedofil, ktorý vzbudí lásku obete, dievčatka Ester nájdeného vo vyššie uvedenom stave na WC.
Debutantovi sa absurdné situácie darí vykresliť psychologicky a ľudsky presvedčivo. Bez pátosu a sentimentu, dojímavo a predsa občas so štipkou humoru sa dejú veci natoľko neuveriteľné, že sotva lapáte po dychu. Labutia pieseň skúseného policajta podfarbuje desivý príbeh zneužitého dievčatka, prepletený s osudom študenta – narkomana na šikmej ploche a jeho mladšieho introvertného brata. Očakávaný vzťah Čontoš-Filová na pozadí prítomnosti mozgového nádoru skôr zabliká než zaiskrí. Pôsobivo. Autorovi sa darí postavy profilovať z viacerých zorných uhlov, plasticky.
Bez barličiek zjednodušujúcej čiernobielosti popkultúrnych pseudocharakterov. V konečnom dôsledku potom čoraz otvorenejšie bolí nie jedna, ale celý súbor otázok. Kto je obeť a kto vrah? Môže byť obeť vrahom, smie byť zločinec obeťou a vzbudiť svojím počínaním... šťastie, radosť, lásku a cit? Žiaľ, nevyhnutne len v podobe ilúzie. Ester na ceste za realitou vzťahu zlyháva, lebo omyl, akokoľvek spôsobený iným, už raz a navždy patrí jej, takže dievčinu zavedie priďaleko. Absurdnosť textu, miestami balansujúca na hranici mystifikácie, mrazí. Našťastie, čiastočne aj v dôsledku nedostatočných skúseností spisovateľa, bezpečná voči splynutiu s realitou. V budúcnosti, po zručnejšom uchopení metódy, sa máme na čo tešiť a zároveň sa obávať hrôzyplného splynutia s ilúziou skutočnej hrozby. A teraz, keďže Kozmon má v zásobe hneď niekoľko dobrých nápadov (viď vyššie), väčšina čitateľov mu iste ochotne odpustí isté medzery: niekoľkoročný pobyt muža s malým dievčaťom v záhradnom domčeku na Železnej studničke by, podľa mňa, pozornosti strážcov poriadku, prípadne prevádzkovateľov miestnych rekreačných zariadení, neušiel, avšak v záujme príbehu sa oplatí povzniesť nad detaily a venovať sa podmanivo vykreslenej tragédii vykoľajených ľudských osudov. Kulisy sa dajú prefarbiť, ľudská duša nie. František Kozmon sa vo svojom prvom prípade prejavil, prinajmenšom v kontexte špecifík žánrových schém popkultúry, ako jej talentovaný a citlivý prieskumník.
