Recenzia
11.12.2014

Dotyky budúcnosti

Antológia slovenskej sci-fi Dotyky budúcnosti, ktorú uviedli do života na bratislavskom festivale Istrocon v druhej polovici septembra, je treťou knihou editorského cyklu Martina Králika. Ten už v spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis a spolueditormi Petrom Uličným, Alexandrou Pavelkovou a Zuskou Stožickou postupne ponúkol nášmu knižnému trhu antológiu slovenského hororu Farby strachu a antológiu slovenskej fantasy Čas hrdinov (všetky publikácie ilustrovala trojica popredných domácich „žánrových“ ilustrátorov: Juraj Maxon, Michal Ivan a Martina Pilcerová). Dotyky budúcnosti sú zároveň aj treťou printovou antológiou slovenskej vedeckej fantastiky zostavenou z textov viacerých súťaží. Prvé dve publikácie (Správy z neznámych svetov a Planéta Zem potrebuje hrdinov) vyšli na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia v diametrálne odlišných podmienkach. November 1989 znamenal pre literárnu fantastiku výraznejšiu ruptúru než pre hlavný prúd literatúry. Domáci trh bol vystavený návalu zahraničnej tvorby, takže produkcia pôvodnej literatúry sprvoti klesla. Kvantitatívny nárast diel a ich literárna revitalizácia nastali a nastávajú najmä v nadväznosti na nové trendy.

Cestu od „kultu nápadu“ k postupnému uvedomovaniu si dôležitosti jeho literárneho spracovania sledujeme aj v tejto antológii. V jej úvode nájdeme texty Jozefa Žarnaya, Jozefa Talla a Ondreja Kruga, napísané ešte pred „informačným prelomom“, ktorý nastal po roku 1989. Ďalej chronologicky nasledujú autori súčasnej strednej generácie, ktorí debutovali v súťaži Cena Gustáva Reussa (Alexandra Pavelková, Juraj Toman) či na stránkach časopisu Fantázia (Zuska Stožická, Anton Stiffel). Tretiu skupinu z celkovo dvadsiatich prozaikov v tejto antológii tvoria predstavitelia mladšej generácie, prevažne finalisti či ocenení v súťažiach Cena Fantázie a Poviedka Istroconu (Zuzana Droppová, Lucia Halčínová, Diana Majerová, Marek Slabej).

V jednotlivých textoch môže čitateľ sledovať dva zdanlivo protikladné, no navzájom sa podmieňujúce procesy, ktoré sa v našej vedeckej fantastike odohrali v priebehu uplynulého štvrťstoročia: na jednej strane sa výraznejšie odčlenila od fantasy a hororu, na strane druhej sa „zliterárnila“. Prehlbuje sa charakterizácia postáv, mocnie príbehová zložka textov. Prózy v štýle rébusov a vtipov obľúbené v 80. rokoch miznú. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa spolu s nimi stráca chuť a odvaha na myšlienkový experiment a premýšľanie, žáner skĺzava k efektnému predvádzaniu podmanivých, vybrúsenejšou štylistikou približovaných kulís. Väčšina vedeckej fantastiky aj napriek úskaliam s predajnosťou smeruje k fungovaniu v rámci populárnej literatúry, usiluje sa predovšetkým zabaviť a rozptýliť čitateľov. Vyššie ambície si kladie a (vedome či nevedome) napĺňa niekoľko autorov, v aktuálnej knižke napríklad Jozef Girovský, Juraj Toman, Štefan Huslica, Marek Eliáš, Michal Hvorecký, čiastočne i Michal Jedinák, Zuska Stožická, Lucia a Zuzana Droppové. Napokon, na jednu antológiu nie celkom veľkej literatúry ponúkajú Dotyky budúcnosti azda aj dosť zaujímavých podnetov.