Interregnum – Tomáš Borský

Rok 41 n. l. Rím. Posledné dni hrôzovlády psychopatického cisára Caligulu. Čas zmätkov a ukrutností. Mestský prefekt Aulus Iulius Melinus vyšetruje vraždu významného senátora a cisárovho spojenca. Mŕtvolu nájdu pri stene chrámu bohyne Vesty členovia nočnej hliadky na čele s Auliovým priateľom Gaiom Anciom Galicom. Tajomný vrah však neostane pri jednej obeti. Postupne odstraňuje osoby, ktoré Melinus odhalí ako dôležité zdroje informácií pre prípad. Napokon sa v smrteľnom nebezpečenstve ocitne i samotný vyšetrovateľ a jeho blízki.

Svižný príbeh Tomáša Borského Interregnum (Richard Lunter – KICOM 2015) zaujme priaznivcov detektívnych románov. Autor sa usiluje o zrušenie bariéry časového odstupu. Namiesto presily archaizujúceho pátosu ponúka bezprostrednosť. Áno, šanca na osvieženie žánra. Miestami zablysne v humorných situáciách, inokedy zasa text posunie do situácií nie veľmi vhodnej grotesky a sebaparódie: „Koniec koncov, veď aj tu zažije veľké dobrodružstvá. Už trikrát za túto noc museli zasiahnuť pri súbojoch miestnych podgurážených občanov o priazeň ľahkých žien. Sám sa čudoval, ako sa mohli o také necudné, a navyše škaredé stvorenia biť.“

Samozrejme, nečuduje sa postava. Neskúsený tvorca vkročil do zóny protagonistu. Obral ho o identitu, narušil celistvosť epickej ilúzie, podrazil príbehu nohy. V románe sa o pol strany za citovaným úryvkom udeje vražda. Ide teda o krk. No nevyzerá to tak. Často ani v realite. Lenže text, ktorý nezapôsobí patričným spôsobom v súlade s očakávaniami, smieme na rozdiel od skutočnosti odložiť bokom…