Vyhľadávanie
Kniha Pravda o afére Harryho Queberta mladého, ani nie 30-ročného Švajčiara sa predávala výborne. Vo Francúzsku súťažila o prestížnu cenu Goncourt 2012. Napokon ju nezískala, no bola ocenená Veľkou cenou francúzskej akadémie.
Dickerovu kriminálku tvoria dve línie: príbeh starého spisovateľa Harryho Queberta a príbeh mladého spisovateľa Marcusa Goldmana, ktorý uvádza svoje dielo s názvom Prípad Harryho. Ide teda o knihu v knihe. Dicker zasadil román do prostredia malého amerického mestečka na východnom pobreží, kde pokoj obyčajného života narušila v 70. rokoch nešťastná a nevyriešená udalosť. Krásna a obľúbená mladá žena Nola Kellerganová zmizne, a aj napriek veľkej policajnej akcii je hľadanie neúspešné. Po vyše tridsiatich rokoch sa starý prípad vynorí na povrch, keď v záhrade slávneho spisovateľa Harryho Queberta nájdu telo dievčiny. Stane sa z neho hlavný podozrivý a celá Amerika je zhrozená. V meste, kde ho mali všetci doposiaľ radi, sa nenájde skoro nik, kto by veril v jeho nevinu. Ako to často býva, malé mestečko začne vďaka afére Harryho Queberta postupne odhaľovať svoje zabudnuté traumy. Marcus Goldman je jeden z mála ľudí z Quebertovho okolia, ktorí veria v jeho nevinu, a keďže jeho spisovateľský talent uviazol vo vzduchoprázdne, rozhodne sa svoje pátranie po skutočnom vrahovi mladej ženy vydať knižne, a tým aj očistiť svojho jediného priateľa Queberta. Dickerova kriminálna zápletka sa výborne číta, strhne vás od začiatku a vďaka novým odhaleniam a prekvapeniam udrží do konca
Jöel Dicker mal však zostať pri tejto línii príbehu a rady skúseného spisovateľa žiakovi v 31 minilekciách si mohol odpustiť. Každá nová kapitola románu začína totiž krátkymi radami Queberta svojmu chránencovi Marcusovi, rady profesora žiakovi, návod veľkého spisovateľa, ako napísať dobrý román. Jeho zamyslenia nad profesiou spisovateľa čitateľovi veľa neprinášajú a poväčšine vyznievajú ako klišé. „Keď prídete na koniec knihy, Marcus, doprajte čitateľovi nejaký zvrat. Je to, ako keď hráte karty, musíte si ušetriť nejaké esá na koniec.“ Ale sú medzi nimi aj horšie: „Nová kniha, Marcus, to je nový, začínajúci život.“ Ďalším mínusom 600-stranovej knihy je aj naivné a neprepracované zobrazenie lásky Noly a Harryho, od ktorej sa vlastne všetko vyvíja. Dicker by mal teda menej počúvať ošúchané rady, ktoré zrejme dostal od kolegov, a lepšie načúvať ľudskej psychike. Ak nabudúce mladý spisovateľ nestaví len na predajnosť a pôjde vo svojom texte viac do hĺbky, jeho postavy nám začnú po zatvorení knihy chýbať. Tak ako sa nám cnie za Holem a Wallanderom.
