Vyhľadávanie
Preklad Zora Ličková
Plus v spoločnosti Albatros Media 2013
Keď som zhruba pred polrokom čítal správu o tom, že J. K. Rowlingová vydáva román pre dospelých The Casual Vacancy, zmocnili sa ma trochu zmiešané pocity. Obdivoval som autorku: veď po tom, čo ovplyvnila celú generáciu detí a mládeže vyfabulovaním úplne nového fantasy sveta v sérii Harry Potter, čím, povedzme to rovno, v nemalej miere pritiahla tento dorast k čítaniu (v celosvetovom meradle!), je predsa odvážne pustiť sa do rozprávania pre dospelých. Zmeniť žáner a cieľovú skupinu svojej tvorby môže byť vcelku nepodstatný kapric pri menej známych spisovateľoch, ale v tomto prípade ide o rizikový skok, pri ktorom musela Rowlingová rátať, že tieň Harryho Pottera sa, sťa legenda z metlobalu, bude znášať nad každou anotáciou či recenziou, každučkým názorom, blogom a statusom; že sa nevyhne raráškovi porovnávania, čo práve nemusí vyznieť v jej kariére pozitívne! S tým súviseli ďalšie, opačné pocity spojené s nedôverčivým predpokladom, že po sedmičke Harryho Pottera (sedmičkou teraz nemyslím obvyklú našskú mieru, ale počet častí série) a po desiatke rokov strávených vyklepávaním jej pozoruhodných fiktívností do klávesnice prosto nemôže byť táto kniha zaujímavá… Ale stalo sa, a z hmly protirečivých pocitov ako lúč svetla vystúpil nakoniec jeden jediný: zvedavosť! Pocit zvedavosti, neoblomný a dotieravý, mal byť možno už od začiatku tejto pocitovej púte dominantný, pretože je to pocit, ktorý šikovne predáva a dobre kupuje, ale aj výborne píše a dychtivo číta! Ale asi mi to nedoplo hneď…
Keď sa to už prihodilo, Prázdne miesto som si prečítal zo zvedavosti. A môžem povedať, že to stálo za to! Vďaka ti, Harry Potter, že si sa so svojimi Darmi smrti pobral do neba kníh a nám dospelým si tu na zemi v juhozápadnom Anglicku zanechal mestečko Pagford, a tým aj priestor pre J. K. Rowlingovú na nový príbeh a nové postavy. Samozrejme, akože. Pagford neleží v juhozápadnom Anglicku, ani v Anglicku, ani nikde, leží v texte, čím je možno o čosi bližší každému čitateľovi. Rovnako jedinečný ako univerzálny. Vôbec by som sa nečudoval, keby vás pri čítaní omínalo déjà vu: prostredie malého mesta, ľudia, vzťahy a problémy v ňom, generačné a manželské problémy, násilie i rozkošné námestíčko, selekcia spoločenských vrstiev – bohatí / chudobní, miestna politika a samospráva – jej vzťah k okoliu a väčším mestám… No kto by to tu u nás na Slovensku nepoznal? Ale identifikácia má svoje hranice v špecifikách, čím sa zasa dostávame späť do textu.
Rowlingová zobrazuje život v Pagforde po smrti jedného člena miestneho zastupiteľstva, Barryho Fairbrothera. Znie to podozrivo nudne, že? To je však často dobre, dobre pre literatúru, pre vymasírovanie jej tvárnych schopností, aby sme lepšie videli, čo dokáže z takejto banalitky vyčariť (zasa ten Harry!). Nechcem hádzať násilnú paralelu, ale čo takto zaspomínať si na Jesenského Demokratov? Rowlingová je, prepáčte za floskulu, ale naozaj to myslím úprimne, bravúrna rozprávačka. Zmysel pre racionálnu analýzu kombinuje s humorom, reálie s obraznosťou a psychickým ponorom, dynamiku deja s perfektným opisom atmosféry. Takto sa v malých kulisách odohráva veľké divadlo. Špinavé hry a čisté úmysly nie sú také na sto percent, lebo aj v špinavej hre sa vykľuje čistý ťah a dobré úmysly zasa dláždia cestu do pekla… Predstieranie a pokrytectvo sú signálmi tajomstiev, a tak slušné rodiny majú neslušné maniere a tí neslušní sa možno raz za život zachovajú naozaj slušne. So všetkou tragédiou a definitívou.
A najúžasnejšie je, že to najdôležitejšie v románe chýba! Hlavnou postavou, hýbateľom deja, je totiž nikto! Teda: prázdne miesto… Nemáte nikoho, komu by ste od začiatku do konca držali palce alebo ho nenávideli. Len sa tak prikláňate, raz sem, raz tam. Rozprávanie je o dôsledkoch a motiváciách, ktoré prázdne miesto v mestskom zastupiteľstve zohráva. Rowlingová zvolila zvláštneho (multi)personálneho rozprávača, ktorý je rozdrobený s rovnakou dôležitosťou do viacerých postáv, preto na pohľad vyzerá ako objektívny, no nie je, má v sebe neustálu intenciu nazerania danej postavy. Autorka tak dosahuje vo svojom kaleidoskope mimoriadnu hodnovernosť a plastickosť, či je to niekto z mládeže (Krystal Weedonová, Andrew Price a i.), v strednom veku (väčšina postáv) alebo starších (Maureen a pod.). Nie, HRDINOV ani OSUD tu nenájdete, sú tu ľudia a ich životy. Žiadne aristotelovské komponovanie alebo, nebodaj, zdvih a pád; iba tempo, postupujúci čas, pomalosť a rýchlosť zároveň, niečo neúprosné, čo sa navždy stráca, a niečo nové, čo môže byť rovnako niečím prvým alebo posledným. Bodka. Malé mesto je vesmírom, ak však nechcem preháňať, tak aspoň naším globálnym dneškom. Malé mesto je kvapkou, v ktorej… Veď to poznáte.
