Recenzia
Lucia Mattová
02.08.2019

Pre všetkých, ktorí veria v silu dialógu

Vidieť za jedným stolom sedieť a otvorene sa rozprávať kresťana, moslima a žida je na Slovensku ešte stále vzácny jav. Práve vďaka skúsenému moderátorovi a výkonnému riaditeľovi Fóra náboženstiev sveta Máriovi Nicolinimu sa streli a diskutovali rabín Miša Kapustin, evanjelický farár Ondrej Prostredník, katolícky kňaz Felix Mária a riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad S. Hasna.

Tieto verejné vystúpenia, rozhovory a stretnutia (aj na pôde) slovenských stredných škôl zrodili pozoruhodnú publikáciu Mária Nicoliniho s názvom Stretnú sa kresťan, moslim a žid... (Artforum, 2018). Nečakaný záujem verejnosti o túto knihu potvrdil spoločenskú aktuálnosť témy aj fakt, že multikultúrna výchova a gramotnosť sú na Slovensku zatiaľ na začiatku svojej cesty.

V súčasnej dobe, keď sa naša spoločnosť mení z prevažne monokultúrnej na multikultúrnu, je poznanie presne to, čo potrebujeme získať, aby sme si mohli vybudovať rešpekt k inakosti a odohnali neopodstatnený strach. Aj takto sa dá bojovať proti násiliu a nenávisti. Neznalosť totiž hatí komunikáciu a komplikuje spolužitie. Stačí nám však „iba“ pragmaticky načerpať chýbajúce informácie o iných náboženstvách?

Dialógy sú sondou do našich duší, podnecujú chuť pýtať sa, hľadať a nachádzať odpovede. Svet okolo nás je naozaj pestrý, žijeme neraz, bohužiaľ, príliš rýchlo a očakávame priamočiare odpovede – akési skratky, ktoré by nás bez komplikácií previedli životom. Také však v tejto knihe nehľadajte. Dialóg je cestou k plnohodnotnejšiemu pochopeniu tých druhých a nakoniec aj samého seba. A práve o to autorovi ide.

Diskutované témy naberajú v dialógu trojdimenzionálny rozmer – židovstva, kresťanstva a islamu. V čom vidia duchovní týchto monoteistických náboženstiev spoločné prieniky a v čom spočívajú zásadné rozdiely? Sú si navzájom hrozbou? Alebo ich nepriateľom je skôr pokrytectvo, slabá odolnosť voči radikalizácii, strata autentickosti či asimilácia? Je celibát v dnešnej dobe potrebný? Rešpektuje moslim ženu? Kedy bude v Jeruzaleme mier? Patrí náboženstvo do škôl? Aj na tieto otázky (aj na mnohé iné) pomáha Nicoliniho dielo hľadať odpovede. Osobitne sa podčiarkuje cesta znášanlivosti a snaha „nezdôrazňovať vlastnú náboženskú exkluzivitu zhadzovaním a démonizovaním iných“.

Hľadanie PRAVDY býva beh na dlhé trate, a tak vzniká priestor aj na ďalšie pokračovanie tohto unikátneho projektu. Odpovede diskutérov bez ohľadu na to, či uspokojili zvedavosť alebo vyvolali iba ďalšie otázky, sú len jedným z dielikov pestrej mozaiky názorov. Boli by odpovede rovnaké, keby pri stole sedel iný kresťan, žid a moslim? V každej z cirkví je predsa toľké množstvo odnoží a názorových prúdov, že nie je v silách žiadneho diskutéra obsiahnuť túto pestrosť.

To však iniciátor dialógov M. Nicolini nemal vôbec v úmysle. Čím viac vieme, tým menší priestor dostáva radikalizmus a extrémizmus. Dialógy sú signálom, že duchovní tiež pociťujú potrebu komunikovať nielen s vlastnými veriacimi, ale aj s ľuďmi iných vierovyznaní a ateistami. Vytvára sa tak platforma založená na „duchovnej hĺbke a morálnej kvalite ľudí“.

Hĺbka a morálna kvalita je nevyhnutnou podmienkou, aby sme sa vo svete nenávisti, klamstiev a ničivého násilia nestratili. V pluralite je vlastne krása a etické základy náboženstva majú schopnosť uzdravovať celú spoločnosť.