Vyhľadávanie
Colin Renfrew: Prehistória, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009. Preklad Ildikó Drugová
Prehistória predchádza históriu, takže sa vzťahuje k obdobiu existencie ľudstva, v ktorom ešte neboli písomné záznamy. Britský vedec už aj tak zaujímavú tému robí zaujímavejšou spresnením v podtitule: Formovanie ľudskej mysle. Tu si však asi viacerí položíme pochybovačnú otázku: ako môžeme skúmať myseľ, dokonca jej vývoj v dobách dávno premenených na prach? Práve schopnosť položiť si na pohľad neriešiteľnú otázku je kľúčovým prvkom vedeckej geniality. Pravda, za predpokladu, že prostredníctvom tohto „kľúča“ sa odomykajú dvere k pozoruhodným odpovediam. Kniha Colina Renfrewa ich dáva niekoľko, čím obhájila vlastný cieľ a zároveň obohatila edíciu Fakty minulosti Vydavateľstva Slovart venovanú filozofii, súčasným spoločenským aj exaktným vedám.
Autor sa sústredí na skúmanie zmien v myslení paleolitického a neolitického človeka, zaujíma ho, čo sa dialo v mysli Homo sapiens, keď už bol biologicky/evolučne hotový, teda po fáze speciácie. Výskum procesov myslenia a učenia zahŕňa do kognitívnej archeológie, ktorá objasňuje myseľ našich predkov v jej prejavoch cez vykopávky (archeológia), a modernejšou metódou rádiokarbónového datovania a analýzou DNA (archeogenetika). Pri interpretácii hypotéz a faktov následne využíva semiotiku a určuje jej miesto v základoch nášho myslenia, v tvorbe reči, symbolov a usporiadaní spoločnosti. Myseľ tu nefiguruje abstraktne ako protiklad hmoty alebo tela, ani sa nestotožňuje len s rozumom v mozgu (mentalistický prístup), autor pojem mysle rozširuje nielen na premýšľanie, ale aj na inteligentné konanie: myslíme mozgom i telom (skúsenosť), a aj mimo tela (pracovné nástroje), aj kolektívne. Takto šikovne autor dostal myseľ do uchopiteľného kontextu, v ktorom je schopná referovať o našej minulosti, povedzme od ovládania ohňa až po stavbu Stonehenge. Prví anatomicky moderní ľudia sa vyvinuli pred 150 000 – 100 000 rokmi v Afrike. Tam sa podľa fosílnych nálezov uskutočnil prechod k Homo sapiens a odtiaľ sa rozšíril do ostatného sveta pred 60 000 rokmi. Tým je odmietnutá multiregionálna teória vývoja dnešného človeka, z čoho, a teraz pozor, vyplynul aj takýto záver: ľudia, ktorí kráčali z Afriky von boli blízki príbuzní, a doterajšie analýzy DNA zhodne odhaľujú, že my všetci pochádzame z tejto skupinky, a teda všetci sme jedna veľká rodina – rasové, povrchné rozdiely sa vyvíjali až potom, sú plodom pôsobenia odlišných prostredí, v ktorých ľudia žili v posledných desaťtisícročiach. Autor sa stavia aj proti teórii nárazovej kultúrnej revolúcie spred 40 000 rokov súvisiacej s kromaňonským – európskym človekom. Uvádza, že myseľ sa utvárala dlhodobejšie, lebo nálezy z Európy spred 40 000 rokov zodpovedajú nálezom spred 75 000 z Južnej Afriky, a tie dosvedčujú zmeny v organizácii spoločnosti a ovládanie reči. Vynikajúce sú aj ďalšie objavy a postrehy, význam kultúrnych inovácií a kultúrneho prenosu v paleolite, súvis symbolov s peniazmi, majetku s mocou a moci s náboženstvom a vesmírom.
Kniha Prehistória sa nepoučenému v odbore nečíta ľahko, čo však nie je výčitka, ale pragmatická charakteristika exaktnej úrovne publikácie. Jednotlivé kapitoly od autora – profesora na Cambridgi by reálne predstavovali dvoj-trojhodinové prednášky, pričom suma nových informácií by vyžadovala od poslucháčov bystrosť a pozornosť. A to chce od čitateľa aj text na vyše dvesto stranách, odmení ho za to zostupom do hĺbok času a mysle.
Radoslav Matejov
