Vyhľadávanie
Knižka prešovskej rusistky a prekladateľky Ivany Kupkovej dokazuje, že preklad nie je len aktom komunikácie, tvorivým procesom a umeleckým dielom, ale aj tvrdým orieškom – špeciálne vtedy, ak ide o jazykovo novátorské texty, k akým patrí i tvorba Daniila Charmsa, Alexandra Vvedenského a Vladimíra Kazakova. Čo všetko musí prekladateľ vedieť a zobrať do úvahy, aby vytvoril ich adekvátny náprotivok? Ako sa má vyzbrojiť? Odpovede ponúka autorka v piatich bitkách s prekladom: v boji so zmyslom nezmyslu, zmyslom zvuku, zmyslom slova, zmyslom vety a v boji s čitateľom.
Jazykovo novátorské texty (nech už hovoríme o avantgarde alebo postmoderne) vždy stoja v opozícii s platnou jazykovou normou a dobovými predstavami o „dob rom štýle“. Základom adekvátneho prekladu sa tak stáva adekvátna interpretácia originálu, ktorá predpokladá znalosť života prekladaného autora, východísk a princípov jeho tvorby, a má jediný cieľ: „aby si čitateľ prekladu... tak ako čitateľ originálu mohol vyložiť text po svojom“.
Zachovať čitateľovi prekladu rovnaké možnosti interpretácie ako čitateľovi originálu, znamená vyrovnať sa s viacerými charakteristikami novátorských textov. Na úrovni slova ide o zvukový symbolizmus, rytmus, rým, rozloženie prízvukov alebo neobvyklú slovotvorbu, na úrovni vety o agramatickosť, alogickosť, deštrukciu vety či situačnú absurditu, keď sa repliky stávajú absurdnými vo vzájomnom spojení (Raz sa jej spýtal. Ona sa usmiala. Odvtedy sa raz nikdy neskončilo). Väčšina príkladov v knihe pochádza z Charmsovej hry Jelizaveta Bam, Vvedenského Vianoc u Ivanovovcov a Kazakovho románu Chyba živých. Autorka predstavuje vlastné riešenia, neobchádza však ani porovnanie viacerých prístupov (J. Štrasser, O. Mrázek, M. Hnilo).
Dôležitú bitku predstavuje pre prekladateľa aj boj s čitateľom, ktorý je zvyknutý na známe, zaužívané, „neiné“ riešenia. Ako však hovorí autorka, neklasické texty sú určené tým, ktorí si vedia vychutnať, ako sú napísané. Lebo „tvorba avantgardných umelcov len na prvý pohľad pôsobí ako zhluk náhodne rozhodených slov, kakofónia tónov a hlukov či šialené mazanice alebo technické výkresy. Toto vysoko abstraktné umenie je však filozoficky podloženou umeleckou skratkou obsahujúcou len to najpodstatnejšie“.
Kniha je určená predovšetkým študentom prekladateľstva a prekladateľom v praxi. Prvých upozorní na prekvapenia, ktoré práca s textom skôr alebo neskôr prinesie, druhým pripomenie, že aj nezmysel môže byť niekedy zmyslom. Ambíciou Ivany Kupkovej bolo inšpirovať prekladateľov postmoderných textov, najnovšej ruskej literatúry. Vďaka predstaveniu analyzovaných autorov v širšom literárnom kontexte a množstvu príkladov prekladateľských riešení však publikácia osloví aj čitateľov za hranicami rusistiky. Podnetné inšpirácie v nej bezpochyby nájdu aj prekladatelia jazykovo novátorských, neklasických textov iných národných literatúr.
