Vyhľadávanie
Kniha literárnych premien
Alexander Halvoník: Premeny (Slovenská próza na rozhraní storočí)
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005
Literárneho publicistu, kritika, prozaika a prekladateľa Alexandra Halvoníka netreba špeciálne predstavovať, aktuálnu pozornosť si však zaslúži najnovší výber z jeho literárnokritických a publicistických článkov posledného desaťročia. Úvod k ťažiskovým textom knihy – hodnoteniam prozaickej tvorby, tvorí Situačný náčrt vývinových tendencií v slovenskej próze posledného polstoročia. Zvlášť citlivou aj ťažko postihnuteľnou vývinovou etapou prešla prozaická tvorba najmä v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na to sa každá paušálna selekcia rôznorodých umeleckých vplyvov javí ako problematická. V predmetnom texte sa totiž v jednej línii vedľa seba ocitnú autori, ako P. Holka, J. Tužinský spolu s V. Pankovčínom a P. Rankovom. Rovnako tesne tu súvisí tvorba M. Rúfusa, R. Matejova a I. Štrpku a P. Macsovszkého.
Hodnotenie literárnej situácie, vývinových tendencií akoby prehliadalo ich (azda umelo vytvorené) disproporcie a kráčalo naprieč generáciami, literárnymi zoskupeniami a záujmovými skupinami až k zovšeobecňujúcemu objaveniu súvislostí na základe zjavných umeleckých stratégií a vplyvov v tvorbe autorov, ktorí vychádzali z rôzneho noetického základu a vyrastali v rôznych ideovoestetických prostrediach.
Problematika konfrontácie spoločenského statusu autora a samotnej literatúry, ktorá je často mätúca, rezonuje v celom tomto výbere. Pričom jeho podstatnú časť tvorí deväť hodnotiacich správ o prozaickej tvorbe z rokov 1994 až 2004, usporiadaných podľa jednotlivých ročníkov, s výnimkou chýbajúceho roka 1999.
Tieto objektivizované hodnotiace pohľady sú kľúčovým prínosom knihy. Halvoník ponúka rozsiahly, prehľadný a informačne bohatý materiál, ktorý erudovane poskytuje hutné analýzy konkrétnych prozaických diel a zachytáva aj kritické odozvy a reakcie. Vníma ich kontinuálne, v súradniciach literárneho vývinu i v aktuálnom literárnom dianí, pričom výraznejšiu pozornosť venuje renomovaným autorom a výrazným zjavom nastupujúcej autorskej generácie. Nezabúda ani na samizdatové diela „samoplatcov“, ktoré jestvujú mimo oficiálnych okruhov a distribúcie. Halvoník je spoľahlivým sprievodcom v labyrinte knižnej produkcie a umeleckej kvality. Historicko–vývinový rozmer jeho kritických hodnotení môže poslúžiť ako významný informačný zdroj z hľadiska ďalšieho spracovania literárnej histórie.
A. Halvoník sa nemenej zaujímavým spôsobom dotýka fenoménu literárnej komunikácie v súčasnosti, snaží sa postihnúť podstatu zmeny vzťahu autora a čitateľa. Takisto sa zamýšľa nad dôsledkami vpádu trhových pravidiel do literárnej tvorby a produkcie, pričom otázkou zostáva možnosť koexistencie rozdielnych hodnôt.
Táto sizyfovská práca kritika môže byť korunovaná presnými postrehmi, nie však nájdením riešenia. Veď spoločenskú aj literárnu situáciu v 90. rokoch minulého storočia charakterizovali časté nesystémové zmeny, dezorganizácia a názorová roztrieštenosť. V literárnej tvorbe prevládal eklektizmus nespracovaných umeleckých koncepcií, vplyvov a filozofických orientácií. Literatúra sa ocitla v marginálnom postavení, tvorbu poznačila nesystematickosť a povrchnosť vyplývajúca najmä z diskontinuity vývoja. Možno aj z tohto dôvodu je Alexander Halvoník vo svojich recenziách a kritikách, ktoré dopĺňajú jeho najnovšiu knihu literárnych premien, menej kategorický. Predstavuje sa ako kritik sympatie, ktorý sa pokúša hľadať pozitívne impulzy, originalitu a životaschopnosť v literárnom procese.
Jaroslav Vlnka
