Vyhľadávanie
Bratislava, Eurostav 2011
Titulok knižky je výstižný i pravdivý, lebo zimný štadión má svoj príbeh a v ňom i dramatické chvíle, občas doslova išlo o renomé. Vieme, že štadión nesklamal, sklamali hokejisti, ergo vyhrali architekti, ktorí týmto štadiónom vošli do histórie nielen u nás doma. Kto sa však chce dozvedieť mená architektov, konštruktérov, názvy firiem, toho sklamem, do recenzie by sa mi ani nepomestili. Kto si však zalistuje v zaujímavej knižke s parádnymi fotografiami, dozvie sa ďalšie informácie, ktoré príbeh štadióna umocňujú.Bratislava získala prvú ľadovú striekanú plochu roku 1871 a prvé klzisko s umelým ľadom koncom roku 1939. Keďže krasokorčuliari i hokejisti sa činili, čoskoro pribudla „tribúna“ pre tristo divákov. Prvé skutočné tribúny postavili až po vojne, ba vďaka ME v krasokorčuľovaní roku 1958 štadión aj zastrešili. Na stupne víťazov vystupovali najmä krasokorčuliari, a preto štadión nesie meno Ondreja Nepelu.Výstavba tohto štadióna sa začala roku 2006 v Rige, kde sa rozhodlo, že hokejový šampionát roku 2011 sa odohrá na Slovensku. Za úspech vďačíme presvedčivej propagačnej kampani dirigovanej architektonickou kanceláriou Dušana Fischera, ktorá neskôr realizovala aj návrh hokejovej arény. Keďže stroskotal „už istý“ zámer stavať štadión medzi dvoma mostmi – Apollo a Prístavným – upriamila sa pozornosť na prestavbu starého štadióna, ktorý sa časom „ocitol“ blízo centra mesta. Hoci starý dobrý štadión hostil vrcholné podujatia krasokorčuliarov i hokejistov, samostatné Slovensko sa malo reprezentovať po prvý raz.Výstavba štadióna bola mediálne odstreľovaná, rozdielne interpretovaná, o dianie sa zaujímala aj nešportová verejnosť, lebo stavba bola financovaná z verejných zdrojov, navyše bola sledovaným logom Slovenska pred svetom. Zviditeľníme sa?Areál má dve tréningové plochy, sieň slávy, fenomén ľadu je originálne umocnený aj vo fasáde, ktorá pôsobí ako kocka ľadu, cez ktorú preniká pulzujúce dianie v hale. Vďaka autorke sa dozvieme, že oceľové väzníky si Ingsteel vyrábal sám vo svojom závode v Trstíne, skade ich demontované prevážali a na stavbe montovali. Dĺžka väzníkov bola 86 metrov a výška 6 metrov.René Fasel, prezident IIHF: „Veľmi zriedkavo sa stáva, že sa podarí takto skvele zrekonštruovať starý štadión. Ale v tomto prípade sa to podarilo na sto percent.“ Hráči obdivovali šatne, prezliekarne so sprchami, priestory pre masérov i ďalší relax. Architekti rešpektovali požiadavku multifunkčnosti, takže na štadióne sa môžu realizovať aj ďalšie športy a kultúrne podujatia.Text erudovanej autorky dopĺňajú reprezentatívne farebné fotografie na kriedovom papieri. Autori: Ľubo Stacho, Roman Ferstl, Štefan Petráš, Jozef Teslík, Jiří Kruliš.
