PETRUS 2016
Vydavateľstvo Petrus
pripravilo pre det-
ských i dospelých li-
terárnych kulinárov
knihu, ktorá bola
objavným prekvape-
ním nielen pre nich,
ale aj pre odbornú
kultúrnu verejnosť.
Málokto tušil, že naj-
originálnejší pred-
staviteľ slovenského výtvarného nadrealizmu
a secesného expresionizmu Imro Weiner-Kráľ
sa venoval detskej autorskej a ilustračnej tvorbe.
Jeho dramatické a baladické videnie sveta akoby
na prvý pohľad vylučovalo pôsobenie v krehkej
sfére detskej literatúry. Osud ho k nej doviedol
cez najcitlivejší bod jeho srdca – vo Francúzsku,
kde pôsobil, sa mu narodila dcéra Elise Cham-
ponová. Po vojne a porážke fašizmu bol maliar
presvedčený o tom, že bude môcť striedavo žiť
na Slovensku a vo Francúzsku. Po nastolení ko-
munistickej totality v Československu ho však
z Francúzska vyhostili. Keď sa doň pokúsil opä-
tovne ujsť, zadržali ho a vypočúvali. „Do smrti
zostal uväznený v komunistickom raji,“ píše o tejto
osudovej chvíli v živote Imra Weinera-Kráľa Peter
Getting. „Dcéra Elise zostala stovky kilometrov
ďaleko. Vídali sa iba zriedka, keď ju zavše pustili
cez železnú oponu.“
Obrázkové príbehy kocúra Mineta sa tak stali
jediným pevným mostom, ktorý v rokoch 1953 –
1956 spájal otca s milovanou dcérou. Vybrané ná-
mety často vychádzali z klasických rozprávkových
príbehov, autor ich však svojsky parafrázoval. Za
rozprávača si zvolil kocúra Mineta, čo mu dovoľo-
valo popustiť uzdu fantázii a vkladať do rozprávok
vlastné nápady, humorné podtexty a nadhľad.
Kocúrik s knihou v ruke prináša svojim zviera-
cím i detským kamarátom príbehy inšpirované
ľudovou i autorskou rozprávkou, ale aj humorné
dobrodružstvá z vlastného života – Ako Minet učil
bociana telefonovať, Ako sa Minet schoval, O sto-
kráskach a chrobáčikoch. V rozprávaní O zázrač-
nom kvete hlavná hrdinka nešla kupovať praclíky,
ako malá Žeňa v rozprávke Valentína Katajeva
Sedemfarebný kvietok, ale syr camembert, ako sa
na správne francúzske dievčatko patrí. Chlap-
ci, ktorí sa s ním nechceli hrať, neboli sovietski
polárni bádatelia, ale francúzski námorníci… Aj
takýmto sympatickým spôsobom sa autor usiloval
zmeniť reálie, aby sa priblížil prostrediu, v ktorom
žila Elise. Sviežo a groteskne vyznievajú vypoin-
tované príbehy Ako Minet učil bociana telefonovať
a Ako sa Minet schoval. Miestami prechádzajú do
absurdity a nonsensu, ktoré deti každej doby
spontánne milujú.
Systém rozprávkových príbehov, aj napriek
tomu, že ich dominantou je ilustračné výtvar-
né stvárnenie, navodzujú alúziu na Rodariho
Rozprávky po telefóne. Sú nesmierne hravé, dy-
namické a veselé, hoci na ich autorskom konci
stojí láska, túžba, smútok a veľká diaľka, ktorá
oddeľuje dve milované bytosti. Stojí za nimi aj
veľká zodpovednosť nepodliehať sentimentu
a melanchólii, lebo tie sú na prenos skutočnej
lásky nevodivé.
Ako literárnemu kritikovi mi neprináleží hod-
notiť ilustračné stvárnenie knihy, ale myslím si,
že pri osobnosti, akou je Imro Weiner-Kráľ, to ani
nie je potrebné. Predsa však môj osobný náhľad:
obrázkom, ktoré sú zámerne štylizované tak, aby
vyšli v ústrety detskému recipientovi, nechýba
majstrovská kresliarska virtuozita, emocionál-
na charakteristika postáv a postavičiek a doko-
nalá pohybová dynamika. Obrázky v groteskne
ladených príbehoch, smerujúce ku karikatúre
a humornej hyperbole, navodzujú atmosféru ko-
miksovej animácie.
Obrázková kniha, ktorá je vzhľadom na svoj
žáner atypická svojím formátom, pôsobí dojmom
kvalitnej grafi ckej elegancie. Napokon, Príbe-
hy kocúra Mineta (Rozprávky pre Elise) už na
prvý pohľad nie sú klasickým bilderbuchom – sú
typom moderne adjustovanej retroknihy, ktorá
svojou nadčasovou umeleckou a komunikačnou
hodnotou prekračuje rámec nostalgickej pocty
výnimočnému umelcovi.
