Vyhľadávanie
Judith Millerová: Primitivní umění. Podrobný obrazový průvodce, Praha, Nakladatelství Slovart 2007. Preklad T. Háblová, R. Kopáč
Kniha s bohatým obrazovým materiálom. Žiaľ, plná nedostatkov v textovej časti.
Napríklad, už v predslove sa hovorí o soškách dvojčiat ibejského kmeňa v Nigérii. Nijaký ibejský kmeň však nejestvuje. V Nigérii žije etnikum Ibov, ktoré však nemá tradíciu drevorezieb dvojčiat, a jeho vzťah k dvojčatám je celkom protichodný tomu, s akým sa stretávame u Jorubov. Zjavne sa myslia sošky dvojčiat, čiže ere ibedži etnika Jorubov, ktorého populácia má asi 15 miliónov.
Ere ibedži sú rozšírený zberateľský artefakt – ani na internete o ňom nechýbajú informácie. Napokon, na stranách 48 a 49 predmetnej publikácie sú vyobrazenia takýchto sošiek so správnym opisom, hoci v anglickej transkripcii (ibeji) – k čomu by som bola tolerantná vzhľadom na medze nášho osvojovania vzdialených svetov fonetickým prepisom, keďže tento môže v konečnom dôsledku sťažovať prístup k informáciám (podobný názor mal prekladateľ románu Xala).
Vo veci úzusu môže byť diskusia. Ale recenzovaná kniha sa dopúšťa ťažšie odpustiteľných nedbalostí. Na strane 44 sa dočítame: „Oblasti dominuje kmen Igbo (nebo Ibo) a lidé Joruba“. Aký zmätok vyvoláva takáto formulácia, ktorá zjavne ide na vrub nekvalitného prekladu! Etnikum Ibov je temer rovnako početné ako Jorubovia, a medzi kultúrnou vyspelosťou oboch nie sú podstatné rozdiely. Výraz Nigerští Ekoi na strane 45 poukazuje na nesprávne utvorené adjektívum, má byť Nigérijští – inak vzniká dojem, že sa hovorí o celkom inej krajine – Niger. A takto by sme mohli pokračovať...
Kniha však má aj metodologické problémy, za ktoré nemôže prekladateľ. Sú v nej artefakty patriace skôr do múzea ako do rúk súkromných zberateľov: ide najmä o predmety, ktorých časťou je ľudská lebka. Dané objekty svojím charakterom prekračujú tradičné estetické rámce. V knihe sa nachádzajú aj archeologické predmety, ktorých vývoz z afrického kontinentu je dnes zakázaný – ako je to v prípade dávnej kultúry Nok, ktorá jestvovala na území súčasnej Nigérie. Dôležitejšie ako uviesť cenu je upozorniť na skutočnosť, že objekt možno legálne nadobudnúť len z už jestvujúcich zahraničných zbierok. Seriózne by bolo upozorniť aj na množstvo falzifikátov.
Predpokladám, že vydavateľským zámerom bolo plniť vákuum na knižnom trhu a ak má kniha byť tým, čo na dlhší čas zaplní tento priestor, v anglofónnej sfére je veľa kvalitnejších publikácií. Už kniha T. Teutena A Collector´s guide to Masks, ktorá bola u nás vytlačená v angličtine roku 1990 a distribuovala sa i na našom knižnom trhu, je nepomerne kvalitnejšou prácou. Hoci nešlo – ako pri takýchto dielach ani nemôže ísť – o vyčerpávajúce dielo, táto kniha zachytila jestvovanie fenoménu masiek na všetkých kontinentoch.
Nemám nič proti názvu Primitívne umenie – no len za predpokladu, že zachytí aj európske kultúrne prejavy podobného charakteru – veď tieto vrstvy kultúry sa na jednotlivých kontinentoch odlišujú len vekom a hrúbkou. Všade existuje takáto vrstva, sformovaná pred nástupom monoteizmu a prežívajúca popri ňom.
Aj keď zoznam múzeí, kde sa možno zoznámiť s „primitívnym umením“, nie je vyčerpávajúci, bolo by ho pri preklade titulu vhodné doplniť o inštitúcie krajín, v ktorých sa kniha má distribuovať. Myslím predovšetkým na Náprstkovo muzeum. V ideálnom prípade by potom aj niektoré takéto inštitúcie mohli knihu distribuovať, ako to býva vo svete. Každopádne, vydavateľ by sa pri výbere titulu mal poradiť so špecialistom a obrátiť sa na odborníkov schopných upraviť knihu pre náš kultúrny kontext – teda na pražské pracovisko Českej akadémie vied alebo bratislavský Kabinet orientalistiky a afrikanistiky.
Hoci príručka tohto druhu vždy predstavuje určitú redukciu komplexných kultúrnych javov, aspoň jej faktografická stránka by mala byť celkom spoľahlivá, o čom – pri všetkej tolerancii k podobným publikáciám – v danom prípade nemôže byť ani reči. A mňa môže len mrzieť, že zámer napísať pozitívnu recenziu nemôžem uskutočniť.
Anna A. Hlaváčová
