Recenzia
25.04.2022

Príspevok k dejinám sexuality na Slovensku

V posledných rokoch sa aj v slovenskej historickej vede objavujú čoraz častejšie témy venujúce sa každodennému životu predošlých generácií. Problematika sexuality bola dosiaľ skôr na okraji záujmu a vyskytovala sa prevažne ako podružná téma popri inak zameraných výskumoch. Do tejto situácie vstúpila, už teraz pomerne reflektovaná, publikácia Moc Sexu. Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska.

 

Editorskej taktovky sa chopila jedna z výraznejších predstaviteliek najmladšej generácie slovenských historičiek Denisa Nešťáková a už letmý pohľad na zoznam participujúcich autoriek a autorov dáva tušiť, že to nie je len atraktívnosť a zdanlivá bulvárnosť témy, ktorá môže osloviť širšiu čitateľskú obec. Poďme však pekne po poriadku. Podľa úvodu: „Kniha predstavuje osudy mužov a žien, ktorí na Slovensku žili a milovali (sa). Prostredníctvom takýchto príbehov Sloveniek a Slovákov chceme (autori, pozn. I. S.) ponúknuť skutočný pohľad na dejiny sexu a sexuality našej krajiny a pozrieť sa tak na reálnosť a opodstatnenosť rozširovaného mýtu o ‚tradičných‘ hodnotách Slovenska.“ (s. 10) Publikácia má aj ambíciu „narušiť predstavu o jednotnom, harmonickom a morálne ‚nepoškvrnenom‘ Slovensku a poukázať tým na fakt, že ‚tradičné‘ hodnoty každej spoločnosti – aj tej slovenskej – sú väčšmi konštruktom modernej doby či populizmu ako historickou realitou.“ (s. 11 – 12)

Podoby sexuality

Prvá štúdia historika Miroslava Nemca na základe publikovaných monografií a štúdií približuje sexualitu novovekej spoločnosti so zameraním na územie dnešného Slovenska. Autor načrtáva dobové mravnostné delikty a k nim prináležiace tresty, rôzne podoby antikoncepcie či interupcií. Napriek dominujúcim náboženským názorom a rôznym nariadeniam  aj bežní ľudia raného novoveku nebrali sex len ako prostriedok na plodenie detí, ale aj ako rozkoš a prejav lásky. Roman Holec, ktorý patrí dlhodobo k špičke slovenskej historickej vedy, na základe archívneho výskumu prináša reflexie „škandalóznej“ a „pornografickej“ literatúry vybraných osobností slovenských dejín druhej polovice 19. storočia (Izabela Textorisová, Hana Gregorová, Svetozár H. Vajanský a podobne).

Medzi knihy, ktoré boli v tom čase čítané „pod perinou“, patrili napríklad diela Émila Zolu, Guy de Maupassanta, Josefa S. Machara či Michaila P. Arcybaševa. Miloslav Szabó sa venuje preplietaniu antisemitských a sexistických motívov v slovenskej a nemeckej literatúre, ktoré boli často manifestované stereotypnou postavou krásnej, nezriedka prostitujucej Židovky.

Etnologička Marta Botíková približuje fenomén „jednodetnosti“ (úmyselnej kontroly pôrodnosti v komunitách) na základe dlhoročného štúdia širokej škály prameňov a rozhovorov vo vybraných regiónoch Slovenska. Podľa autorky išlo pritom o veľmi protirečivý jav, ktorý nie je možné jednoducho vysvetliť napríklad nástupom modernity či protestantizmom. Ako jeden z dôležitých faktorov sa ukázala snaha o upevňovanie blahobytu rodín, no Botíková necháva tému otvorenú ďalšiemu skúmaniu, pričom načrtáva jeho možnosti.

Problematike inštitucionalizovanej starostlivosti o problémovú mládež v medzivojnovom období sa venuje Viktória Rigová.

Denisa Nešťáková sa zameriava na základné koncepcie sexuality a partnerského sexuálneho života medzi rokmi 1918 až 1965, pričom sa opiera predovšetkým o názory prezentované v dobových príručkách. Ukazuje, ako pluralitu Prvej česko-slovenskej republiky nahradilo náboženské a nacizmom ovplyvnené poňatie sexuality a partnerských vzťahov Slovenského štátu. Načrtáva aj prístup k problematike v socialistickom Československu, ktorý však bližšie rozvíja v štúdii zameranej na postavenie ženy v spoločnosti a partnerskom živote historička Eva Škorvanková. V závere pritom konštatuje, že: „Marxisticko-leninská predstava o oslobodení ženy z dvojitého zaťaženia a domáceho otroctva sa začala v kontexte 50. rokov javiť ako nerealizovateľná ilúzia. Socialistická žena sa musela naučiť fungovať v dvojrozmernej prevádzke, keď ju po príchode z práce čakala starostlivosť o domácnosť a deti.“ (s. 182)

Spokojný sexuálny život v manželstve narážal aj na nedostatok ľahko aplikovateľnej a efektívnej antikoncepcie. Problematike rozvodov v socialistickom Československu sa špecificky venuje Kateřina Lišková, pričom podáva analýzu konkrétnych prípadov riešených okresným súdom v Bratislave. Prostredníctvom anonymizovaných žiadostí o rozvod, výpovedí manželských párov a súdnych rozhodnutí má čitateľ možnosť nahliadnuť do problémov nielen socialistických spální. Tému prostitúcie prehľadovo načrtáva doktorandka Dominika Kleinová. Život homosexuálnej komunity počas ČSSR približuje v rozhovore s Tomášom Černákom historik a pamätník Vojtech Čelko, ktorý dobre poznal domáci gej „underground“, udržoval kontakty so zahraničím, pomáhal distribuovať exilové materiály a zaujímal sa aj o umenie s homosexuálnou tematikou. Za svoje aktivity sa dostal do hľadáčika ŠtB a bol viackrát vypočúvaný.

LGB aktivizmus na Slovensku po roku 1989 mapuje predstaviteľka mladšej generácie feministického myslenia Veronika Valkovičová, pričom konštatuje, že: „Po roku 1990 sa aktivizmus lesieb, gejov a bisexuálnych ľudí prejavoval najprv ako snaha o budovanie komunity a neskôr i ako snaha o uznanie občianskych požiadaviek menšiny na úrovni legislatívy.“ (s. 225)

Záver

Jednotlivé štúdie sú spracované na vysokej a čitateľsky široko prístupnej úrovni, pričom by niektorým pokojne svedčil aj dlhší rozsah. Pri koncentrácii tak kvalitných autoriek a autorov, ako aj pri predpokladom záujme o publikáciu je azda trochu na škodu, že jednotlivé štúdie na seba nenadväzujú tesnejšie – Moc sexu mohla byť kolektívnou monografiou v tom najlepšom zmysle slova. Napriek tomu, že úvod publikácie navodzuje snahu o explicitnejšiu angažovanosť vzhľadom na súčasné politické naratívy, vo väčšine samotných príspevkov ju nie je cítiť a vyvodzovanie potenciálnych konzekvencií je na samotnom čitateľovi. Avizované „osudy mužov a žien“ (s. 10) skôr presvitajú, než by boli centrálnou osou príspevkov. Štúdie obsahujú dôsledný poznámkový aparát, v menšej miere sa objavujú obrazové materiály.

Na záver možno konštatovať, že publikácia Moc Sexu. Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska je cenným vkladom nielen k dejinám slovenskej každodennosti, ale poukázaním na previazanosť sexuality so širšími spoločenskými pohybmi môže azda podporiť aj jej autentické prežívanie v inak presexualizovanom a fanatizujúcom prostredí súčasnosti.

Ivan Stodola (1987)

Doktorand na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa históriou a didaktikou.

 

Denisa Nešťáková (ed.): Moc sexu. Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska

Bratislava: Paradigma Publishing, 2021