Vyhľadávanie
Konštantín Filozof – sv. Cyril
PROGLAS
Preklad zo staroslovienčiny Eugen Pauliny, prebásnenie Viliam Turčány
Bratislava, Perfekt 2004
Proglas: nočná mora žiakov a študentov, radostná povinnosť fanatických slovenčinárov, rébus pre recitátorov, zlé svedomie pre jazykovedcov, nepoužívaný šperk v relikviári bežných súčasníkov. Proglas, podľa nespochybniteľne úprimného vyznania gurmána starodávnych literárnych pôžitkov Viliama Turčányho, jeden z najkrajších klenotov svetovej spisby, veľbáseň ,,súmerateľná s najdokonalejšími básnickými skladbami sveta”.
Tento Proglas (zostavila Anna Fischerová, úvod V.Turčány, doslovy V. Turčány, Š. Ondruš, M. Kučera, preklad a prebásnenie do angličtiny Michaela Chorváthová, ilustrácie Edita Ambrušová, prepis do hlaholiky Johana Ambrušová, grafická úprava Lubomír Mika) vychádza v tretej edícii vo vydavateľstve známom svojimi štandardne krásnymi knihami v absolútne nadštandardnej úprave. Akoby vydavateľ chcel zdôrazniť pôvodnú misiu Konštantínovho Proglasu (básnický predslov k prekladu biblických textov a evanjelií) a vygumovaného našinca opäť raz konfrontovať s božskou podstatou písma a slova, zaangažoval do prípravy knihy všetko, čo je momentálne k dispozícii: tím odborníkov na slovo si podal ruky s tímom výtvarných a grafických kumštérov a spolu priniesli na svet čosi neobyčajne výrečné i záhadné, čosi, z čoho človeka pri každom pohľade a dotyku zavanie dávna sláva, no nemenej aj pracovitá radosť ľudí, čo dostali príležitosť tvoriť z odkazu nový odkaz. Dve nenápadnejšie, ale nie menej významné vydania Proglasu (vydavateľstvo Milana Lehkého Herba) teda našli pokračovateľa: k Turčányhu prekladu do slovenčiny a Chorváthovej prekladu do angličtiny pribudol po prvý raz prepis J. Ambrušovej z cyriliky do výtvarne rekonštruovanej pôvodnej hlaholiky a súbor pätnástich ikon vierozvestov a ich žiakov-sedmopočetníkov E. Ambrušovej. Vznikla kniha so silným potenciálom informovať, inšpirovať i zoznamovať. Povedzme svet, ktorý máločo vie a možno ani nechce vedieť o tradíciách, ktoré formovali Slovákov i slovenčinu, povedzme Slovákov, ktorí si po každom režime vytvárajú povedomie z novej kôpky piesočku.
Konštantínov Proglas, podľa Turčányho ,,prvá slovenská a slovanská báseň”, ráta dovedna 110 dvanásťslabičných veršov. Je nanajvýš pravdepodobné, že ju Konštantín napísal v hlaholike a priniesol so sebou na svoju veľkomoravskú misiu. Až roku 1858 sa vďaka ruskému slavistovi Hiľferdingovi našla jej pergamenová verzia z 13. storočia v cyrilike (písmo takmer o pol storočia mladšie než Konštantínova hlaholika) v Grécku. Tá sa dlho pokladala za prózu, no až výskumy J. Ivanova a najmä Romana Jakobsona dokázali, že ide o veľkolepú básnickú skladbu, ktorá nemá obdobu v celej dobovej európskej básnickej spisbe. Naozaj, zračí sa v nej nesmierna vzdelanosť a kultivovanosť autora odchovaného na najlepších antických autoroch (napr. Sofokles, Homér), znalosť metriky, rytmických štruktúr a výstavby básne popri duchu dobrého kresťana, Kristovho nasledovníka a originálneho mysliteľa, nenadarmo nosiaceho prídomok Filozof. Ktovie, či verše ,,je mŕtva duša, každá duša bez písmen” alebo ,,bo taký čuch, čo vôňu kveta nevníma,/ akože môže zázrak Boží pochopiť?” väčšmi provokovali koncom prvého tisícročia, alebo začiatkom tretieho, no isté je, že ich múdrosť je nielen teologická, ale aj svetská. A Turčány zachytil vo svojom preklade celú tú vrúcnu zbožnosť i vzdelanú civilnosť, akou sa napokon všeobecne vyznačovala misia solúnskych bratov, ktorá mala pre slovanský a stredoeurópsky svet hodnotu zrovnateľnú s hodnotou objavenia Ameriky pre západný svet. Iste išlo o enigmatický preklad, pretože Konštantín ako pravý tvorca povkladal do svojho textu nespočetné množstvo symbolov, tajných šifier, ba možno aj proroctiev, súvisiacich s božskou povahou jeho básnenia. A, pravdaže, to isté musel urobiť aj autor prekladu. Už len kvôli tejto zrozumiteľnej rébusovosti sa vyplatí začítať do textov, ktoré v knihe akýmsi vysoko zasväteným spôsobom umocňuje grafika ďalej umocnená výtvarným prejavom ilustrátoriek. ,,Proglas je oslavou hlaholiky”, tvrdí Turčány. ,,Hlaholiaca abeceda” je očividne jednou z posadnutostí výtvarníčky (žiaľ, zosnulej) J. Ambrušovej. Jej rekonštrukcia tohto písma v spojení s veľkomoravskou symbolikou vyzerá nielen hodnoverne, ale aj noblesne.
Alexander Halvoník
