Pyramídové texty - Džamál al-Gítání

Gítání

Džamál al-Gítání: Pyramídové texty, Prešov, Baum 2010. Preklad Marek Brieška

  Pyramídy patria v našich končinách k obľúbeným ilustračným ikonám dovolenkovej sezóny evokujúcim exotiku a teplom zvlnený prázdninový vzduch. Monumenty dávnej histórie spojené s veľkou civilizáciou a nemenej veľkým mystériom však akosi v komerčnej reči strácajú pôvodný význam. No a práve na to, aby sa významy dynamizovali, prípadne sa poukázalo na hlbšie významové súvislosti, nám často slúži kniha – v tomto prípade kniha egyptského spisovateľa, s ktorým sa slovenský čitateľ mohol zoznámiť v románe Zajní Barakát.

  Pôsobivosť Pyramídových textov sa začína, takpovediac, už pred nimi, v námete; presnejšie a paradoxne, v jeho vyčerpanosti. Veď čo môže priniesť do literatúry tento námet v 21. storočí, keď už prešiel stovkami umeleckých, vedeckých a populárnych spracovaní? Ak si však kladieme uvedenú otázku, znamená to, že dielo nás zároveň už dopredu oslovilo a otvára v nás komunikačné očakávanie. Hra jeho štrnástich textov môže do nás vstúpiť, rozvíjať svoju textúru so všetkými vzormi, uzlíkmi i záhybmi. Al-Gítání ich skomponoval sukcesívne a variačne: postupne odkrývame príbehy ľudí zasiahnutých pyramídami, osudové zvraty, záhady, ale aj príbehy príbehov, teda ich rozprávaní až zrazu zisťujeme, že jedno prekračuje do druhého, príbehy sa navzájom prelievajú, zlievajú do jedného bodu, presne tak, ako sa do jedného bodu završuje pyramída, a aj tak, ako sa celá kniha v závere zašpicatí jednoduchým malým „Nič.“ Kniha je to naozaj zvláštna, texty vytvárajú dojem prúdenia, cítite, že ste súčasťou pevnej stavby, mystického priestoru, no zároveň stojíte v pohyblivých pieskoch al-Gítáního sugestívne múdrej narácie, uvedomujete si fikciu, no zároveň sa dáte strhnúť dobrodružstvom siedmich mladíkov, ktorí sa rozhodnú dôjsť úzkymi chodbami až do srdca pyramídy, uveríte zhypnotizovaným pohľadom učencov uprených na línie, tvary a kamenné bloky pyramíd, majstrovstvu lezenia po pyramíde, takisto príbehu milencov, ktorých energia túžby spáli na popol a uveríte aj ďalším zmiznutiam... A uveríte aj skúsenému meračovi Ibn-al-Šihnovi, ktorý premeriava pyramídu, ale zmerať ju nemôže. Asi preto, že každá logika, aj tá najvernejšia, číselná, pri záhade pyramíd zlyháva, čím môže o to viac živiť duchovný výklad a legendy. Mám dojem, že al-Gítání rátal s tým, že každý čitateľ nosí v sebe bežnú predstavu pyramídy, práve preto on svojou knihou do tejto predstavy zasadil ďalšiu, nie konkrétnu, skôr symbolickú. Možno vyjadruje potrebu tajomstva, obrovského a neuchopiteľného tajomstva v našich životoch, jeho motivačnú a formačnú silu pre človeka, ktorý v postmoderne zásadne verí len jedinému: že ničomu neverí.

Radoslav Matejov