Vyhľadávanie
Zobudené spomienky
Katarína Gillerová: Ráno neplačem
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006
Katarína Gillerová po románoch Láska si nevyberá a Dotkni sa ma, láska vydala román, v ktorého názve síce tento raz láska nie je, ale o láske predsa len je.
Hlavnú dejovú líniu tvorí životný príbeh výtvarníčky Martiny. Žije v petržalskom paneláku s desaťročnou dcérou a konečne sa vyrovnala s nečakaným odchodom manžela spred piatich rokov. Vtedy zostala sama, bez peňazí. So svojou rodinou sa rozhnevala, brata s otcom obviňovala zo smrti matky a mladšieho brata, svokra ju odvrhla, lebo podľa nej bola Martina príčinou úteku jej syna do Švédska. To, že tam zdúchol s milenkou nejako nepostrehla. Pozvanie na svadbu do rodných Bielovíc, kde nebola niekoľko rokov, ju vyrušilo z pokoja a vynieslo na povrch dlho potláčané spomienky.
Román sa tak odvíja v dvoch časových rovinách a na dvoch miestach. Postupné odhaľovanie minulosti a prelínanie času autorka zručne využíva na vytváranie napätia a postupné odďaľovanie odhalenia tajomstva – ako to bolo s jej svadbou a životnou láskou, ako zomrela Martinina mama a jej brat...
Gillerová vystavala komplikovanú sieť vzťahov, kde síce v zložitom prepletenci všetko do všetkého zapadá, ale je to dosť ťažko uveriteľné. Vedľajšie príbehy by pokojne mohli byť samostatnými románmi. Menej je niekedy viac. Viaceré postavy potom vyznievajú plocho. Najvydarenejšími sú práve tie, ktoré majú v deji malý priestor, ale autorke sa ich vynikajúco podarilo stvárniť vďaka prepracovaným situáciám (Martinina mama a svokra, tajomný Krivák). Škoda, že Kriváka „pokazila“ tým, že ho nechala mlčať o zločine zo strachu pred komunistickým papalášom. Politika z ľúbostného príbehu vytŕča ako vykonštruovaná...
Gillerová v svojom debute príjemne prekvapila inteligentným humorom, škoda, že ním teraz šetrí. Epizóda s prvou návštevou Fedora, či zmena imidžu zdanlivo podvádzanej Martininej priateľky Ireny ukázala, že vie dej odľahčiť vyčarením úsmevu či smiechu čitateľa. Takisto ju treba pochváliť za tému opatery mentálne postihnutého dieťaťa a starej mamy s Alzheimerovou chorobou. Situácie, s ktorými sa rodina (predovšetkým Martinina mama) roky denne stretávala, zobrazuje vecne, nezľahčuje ani neglorifikuje.
Kniha Ráno neplačem určite nesklamala veľký okruh čitateliek, ktoré si autorka získala predošlými knižkami, o čom svedčí aj komerčný úspech; v románe nájdu lásku, obavy, sklamanie, zradu, priateľstvo, úspech aj satisfakciu.
Antonia Bednáriková
