Vyhľadávanie
Igor Janota: Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2008
Pre Igora Janotu, syna slávneho bratislavského archivára Ľudovíta Janotu, sa poznávanie histórie Bratislavy, jej osobností i pozoruhodností, ktoré by bez jeho archívneho a kronikárskeho výskumu zostali často nepovšimnuté, stalo celoživotnou témou. O tematickej objavnosti jeho prác (naposledy knižne vyšli Oprášené historky zo starej Bratislavy a Bratislavské rarity) svedčí i jeho najnovšie dielo.
Ťažisko knihy prestavuje pohľad na osemnásť rehoľných spoločenstiev, ktoré od stredoveku až po ich násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 pôsobili na území mesta a za tie stáročia tu popri plnení svojho náboženského poslania konali rozsiahlu a záslužnú humanitnú, zdravotnú i národno-osvetovú činnosť. Pofebruárový režim nedovolil, aby sa o tomto ich poslaní na území mesta písalo, naopak: v prácach rôznych pseudohistorikov ich činnosť staval do negatívneho svetla a v duchu „bojového“, často až do zúrivosti zachádzajúceho ateizmu im prisudzoval atribúty náboženského i kultúrneho tmárstva. Hoci po novembri 1989 postupne dochádza k obnove rehoľného života na území mesta, mnohí aj vzdelaní a kultúrne rozhľadení obyvatelia mesta naň pozerajú s istým dešpektom, prinajmenej nezáujmom.
Autorov podrobný prehľad histórie a pôsobenia reholí na území Bratislavy je výsledkom už na desaťročia sa rátajúceho sústredeného zbierania materiálu. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov či dominikánov, uršulínok a klarisiek, zaznamenáva Janota aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, milosrdné sestry či kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame. Mnohí čitatelia knihy sa vôbec po prvýkrát dozvedia, že ich skutočným poslaním bolo predovšetkým milosrdenstvo, pomoc v utrpení, podanie pomocnej ruky tým najchudobnejším v meste, nie zlovestné „šírenie náboženského tmárstva“. Dielo tak v plnej miere rehabilituje tieto rehoľné spoločenstvá a ukazuje ich skutočné poslanie a čestné miesto v dejinách Bratislavy.
Kniha prináša rovnako odborne fundovaný pohľad na známe bratislavské kostoly a kláštory spojené s činnosťou týchto reholí a pozorný čitateľ sa napríklad dozvie, že vo františkánskom kostole, ktorý v rokoch 1580 a 1586 poznačilo zemetrasenie, sa nachádza najkrajšia plastika z 15. storočia na Slovensku – mramorová Pieta z roku 1400 a v roku 1700 pristavaná baroková Loretánska kaplnka je napodobeninou domčeka Panny Márie v Nazarete a dominuje v nej socha Čiernej Panny Márie; alebo že v Klariskách (dnes múzeum a koncertná sála) v 17. a 18. storočí františkáni a jezuiti kázali po slovensky. Akýmsi „bonusom“ knihy sú kresby a podrobný opis rehoľných odevov i prehľad najznámejších svätcov a ich charakteristických symbolov – napr. sv. Peter s knihou v pravej ruke a kľúčom od nebeskej brány v ľavej ap. Knihu sprevádza množstvo unikátnych dobových fotografii a detailných pohľadov na interiéry kostolov a kaplniek.
Dielo prináša ucelený pohľad na donedávna často zamlčiavanú či skresľovanú súčasť duchovných i kultúrnych dejín Bratislavy.
Anton Baláž
