Vyhľadávanie
ViVit 2012
Eva Bachletová, vysokoškolská pedagogička, pôsobiaca na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave, si pre svoju knihu esejí, reflexií, vyznaní i krátkych zamyslení ani nemohla zvoliť priliehavejší názov. Autorke, ktorá sa viac ako dve desaťročia venuje písaniu prózy, poézie, publicistických článkov, ale aj úspešných operných libriet, ide v týchto textoch presne o to: o čítanie „riadkov bytia“, ale i toho, čo ostáva medzi riadkami nevyslovené. O zhliadnutie „bytia“ v najrôznejších podobách, o rozpoznanie jeho základných určení, ale aj o uvedomenie si toho, čo pre človeka ostáva z nich nepoznané (nepoznateľné).
Väčšina textov v knižke má veľmi osobný, až intímny charakter, autorka sa ponára do svojho vnútorného sveta, do spomienok na detstvo, mladosť, sprítomňuje si blízkych ľudí, ktorí formovali jej osobnosť, odovzdávali jej hodnoty, ktorým ostáva verná. Bachletová, hoci nie je nevnímavá voči vonkajšej realite, upriamuje pozornosť predovšetkým na vnútorné dianie, delí sa s čitateľmi o svoje myšlienky, pocity, obavy i nádeje. Jej reflexie, hoci neraz s melancholickým nádychom – pretože sa týkajú aj temnejších stránok ľudského života – nevyznievajú pesimisticky. Fenomén nádeje, nie abstraktnej, ale ukotvenej v hlbokej náboženskej viere, autorka pokladá za azda najdôležitejší moment v ľudskom prežívaní a ten aj určuje základnú tóninu jej zamyslení.
Tematické spektrum Bachletovej úvah je veľmi široké, zamýšľa sa nad problematikou domova, identity a historickej kontinuity na individuálnej a spoločenskej úrovni, nad kľukatosťou životných príbehov, v ktorých sa náhodné splieta s nevyhnutným, nad emocionalitou i racionalitou, nad materstvom a otcovstvom v dnešnej dobe, ale aj nad takými sociálnymi javmi, ako globalizácia… Autorka s veľkou úprimnosťou zaznamenáva svoje osobné skúsenosti s medziľudskými vzťahmi, smútky, rozčarovania, omyly a azda i prehry, ale aj svoje vízie a projekty do ďalších rokov, v ktorých sa opiera predovšetkým o vieru v Boha. Niektoré texty pripomínajú intímne spovede, iné sa približujú k osobným modlitbám, meditáciám, iné majú skôr publicistický charakter a týkajú sa každodennosti súčasného človeka. Autorka opakovane pripomína potrebu väčšej miery pokory v myslení a praktických postojoch moderného človeka, potrebu vnútorného stíšenia, pristavenia na pokojné premýšľanie a preciťovanie zložitostí života. Niektoré jej texty majú výraznejší apelatívny ráz, iné sú len jemným podnetom na premýšľanie o „riadkoch bytia“, prípadne podnetom na vlastné „čítanie“ týchto riadkov.
