Novinka z vydavateľstva Skalná ruža pod latin-
ským názvom Rosa Mystica nie je pre literár-
nu a výtvarnú societu prekvapením. Nejde totiž
o prvý spoločný knižný výstup autorskej a pria-
teľskej dvojice Juraj Kuniak a Ján Kudlička. Svo-
jou mariánskou témou, kompozíciou, spájaním
poézie a obrazu, ale i veľmi vkusným grafi ckým
spracovaním Pavla Chomu nadväzuje na knihu
Lamium Album, ktorá vyšla obom autorom v roku
2012. Obe knihy sú súčasťou zamýšľanej trilógie,
ktorú uzavrie kniha o kríži (porov. Jana Juhásová:
S gotickou madonou na čaji v pasáži, Ostium 2016).
Rosa Mystica má podobne ako Lamium Album
latinský názov, v ktorom sa cez rastlinný mo-
tív odkazuje k prírode. Tá je manifestačná pre
Kuniakovu poetiku, ale aj Kudličkov výtvarný
prejav. Kým lamium album ako botanický názov
forsíruje profánnu sféru, rosa mystica odkazuje
skôr na biblickú a mystickú fl oristiku, ale aj na
litanický pretext, kam sa toto spojenie dostalo
zásluhou mystiky sv. Bernarda. Ten ako prvý na-
zval Pannu Máriu ružou v protiklade k Eve-tŕňu
a vzápätí sa začala vyvíjať modlitba ruženca uvi-
tého z ruží Zdravasov. Vo vnútri Kuniakových
básní sa však lamium album (hluchavka biela)
mierne posunie do významového poľa piety, čím
získa aj náboženské významy. Madona s dieťa-
ťom zasa v textoch neodkazuje iba na mystickú
Madonu, dochádza tu k oscilácii medzi pôvodne
náboženským a profánnym. Pripomína to Fullove
madony, kde pozemská žena s dieťaťom (často
v tradičnom kroji – profánny aspekt) je ozdobe-
ná ikonografi ckým motívom aureoly (sakrálny
prvok).
Kuniakova madona je neraz podobne ako kra-
jina spojená s premenou ročných období. Takto
je napríklad známa v náboženskej tradícii Panna
Mária Snežná, inde je to zasa archetyp Madony
asociovaný s Kvetnou nedeľou a jarou napríklad
ako v Hrušovského novele Pompiliova Madona.
Kuniak v básni Snežná madona naznačí názvom
možnú podobu Panny Márie Snežnej, ale v texte
tieto sakrálne rozmery nerozvíja. Všetkých se-
dem básní v knihe Rosa Mystica reťazí motív
dieťaťa, materstva či madony. V Snežnej madone
je to napríklad príhováranie sa matky dieťaťu,
v Gotickej madone sa kúzlo naivného sveta šantia-
cich detí ostro presekne defi citnosťou drevenej
madony, ktorej chýbajú ruky s dieťaťom, má od-
seknuté vlasy a pohľad medzi anjelom a netvo-
rom. V pôsobivej básni Kvapka rosy sa zopakuje
motív sošky Matky Božej, ale aj fragment detstva
zvýraznený rozprávkovými motívmi a exotikou
ďalekých morí. Báseň Lateránska bazilika zasa
prezrádza dôverný vzťah k prírodnému, naznačí
sa materský rozmer chrámu.
Báseň Jazero presviedča o tom, že gnómy nie
sú vždy silnou stránkou básne, najmä ak ich
nahromadíme, menia sa na hlbokomyseľnosti,
ktoré nudia („tomu, kto miluje, všetko slúži na
dobré“, „kto vie, čo má robiť, vie všetko“, „Ma-
dona, jednoslovná modlitba“). Básni Fantázia
chýba pre Kuniaka charakteristický výrazový
minimalizmus, sugesciu rušia košaté enumerácie,
ktoré síce ponúkajú čitateľovi rozhľad v sakrál-
nom umení, učia ho, ale tento poznávací rozmer
báseň umelecky oslabuje. Viaceré básne v Rosa
Mystica sú však napriek týmto výhradám pre-
svedčivé, nechýba im koncentrovanosť, vďačnosť
za možnosť dovidieť do tajomstva, ale aj pokora
a autentickosť. Kuniakovi sa darí spirituálnu
tému nespracúvať prvoplánovo.
Kudličkove obrazy v knihe sú z cyklu Madony,
ktorý maliar tvoril v rozmedzí rokov 2014 – 2016,
a sú dokladom trvalej výtvarnej inšpirácie. Do-
terajší Kudličkov intenzívny záujem o fenomén
krajiny tu nie je síce zjavný na prvý pohľad, ale
prítomný áno. V Lamium Album sa výtvarníkov
ponor do krajiny skryto realizoval cez tému piety,
v Rosa Mystica sa táto výtvarná sonda do krajiny
nestráca, rovnako ani náboženský archetyp, ale
hlavný fenomén zobrazenia sa predsa len zmenil.
Tu už ide predovšetkým o archetyp Madony či
madon, čiže nie krajiny či piety. Ale nazdávam
sa, že Madona tu má spojitosť s neobyčajnou,
utajenou podobou slovenskej krajiny (v prípade
Kudličku ide predovšetkým o liptovskú a oravskú
krajinu), čiže s jej posvätnosťou. Madona dáva
totiž istým miestam krajiny posvätného ducha,
akési mystické, pokojné či rozjímavé genius loci.
A vnímam aj iné paralely. Kudličkova Madona má
podobne ako krajina v sebe potenciál vzťahovej
dôvernosti.
Dôležitá je šírka a sila línií, využitie studených
a teplých tónov. V prípade farieb nejde o prílišnú
špekulatívnosť, madony s dieťaťom charakterizu-
je podobne ako predtým Piety červená a modrá.
Podstatná je aj biela a čierne čiary a bodky. Oproti
Pietam však pribudla žltá, ktorá rozžiaruje obrazy
a forsíruje pozitívne významy, zrejme aj svätos-
ti, keďže sa objavuje v kružnicových znakoch
svätožiar. Červená zasa niekde azda vyznačuje
Máriino rúcho a možno aj ženský materský prin-
cíp, bolesť a lásku; modrá Máriinho plášťa ako-
by jej vytvárala studený protiklad a spirituálnu
doménu. Niektoré madony s dieťaťom sú však
výrazovo zjednodušené až natoľko, že majú iba
čierne a biele farebné tónovanie. Táto strohosť
však pôsobí očisťujúco. Daniel Hevier v predslove
k Lamium Album veľmi výstižne interpretoval vý-
tvarný jazyk Jána Kudličku pri pietach. Spomína,
že maliar narába s ceruzou ako ihlou, do plochy
papiera vpichuje body a bodky, čo pôsobí ako
perforácia plochy. Dosahuje tak telesný účinok
bolesti a vpichov, pri ktorých prežívame pocit tŕ-
ňovej koruny... V Rosa Mystica toto bodkovanie
rôznej intenzity a šírky pokračuje. Ide zároveň
o súčasť geometrickej štylizácie, vďaka ktorej
majú madony výrazovú podobu geometrických
útvarov, znakom hlavy je vybodkovaný kruh či
vybodkované kružnice, znakom tela bodkami
obrúbený trojuholník. Bodky na Kudličkových
obrazoch madon možno azda interpretovať aj
ako inšpirácie výšivkárskej techniky, ale už nie
s účinkami bolesti (ako to spomína Hevier pri
Kudličkových pietach), ale s konotáciami esencie
toho večného a tajomného v žene, ktoré sa deje
cez materstvo.
Zdá sa, že Rosa Mystica nemá ambíciu zásad-
nejšej básnickej zbierky v rámci súčasnej slo-
venskej poézie či vzhľadom na svetový kontext,
hoci aj obsahuje preklad všetkých siedmich prí-
tomných básní do poľštiny, nemčiny a angličtiny.
Ak by aj tieto básne patrili k vrcholom Kunia-
kovej tvorby či spirituálnej poézie, je ich dosť
málo na to, aby mali túto ašpiráciu. Na druhej
strane tento exkluzívny minimalizmus v prípade
umeleckej presvedčivosti vie potešiť určite viac
ako objemnejšie zbierky grafomansky vypchaté
desiatkami neživých veršovačiek. Význam kni-
hy Rosa Mystica preto vnímam predovšetkým
v jej kultúrnej reprezentatívnosti aj smerom do
zahraničia, kultivovanej autorskej propagácii,
ale najmä v možnosti tlmočiť súčasnému čitate-
ľovi aktuálny a objavný umelecký odkaz básnika
Juraja Kuniaka a maliara, grafi ka a pedagóga
Jána Kudličku. Odovzdať mu posolstvo archetypu
madony/Madony, ktoré je večné. Odkryť v ňom
podstatu, prapôvodné, stále živé tajomstvo.
