Vyhľadávanie
Hans Christian Andersen
Rozprávka môjho života bez príkras
Bratislava, Buvik 2005
Z dánčiny prel. a doslov napísal Milan Žitný
Ilustrácie: Oľga Bajusová, Albín Brunovský, Maja Dusíková, Vincent Hložník, Dušan Kállay, Jana Kiselová-Siteková, Kamila Štanclová, Milan Vavro)
Aprílová dvestoročnica Hansa Christiana Andersena poskytla vydavateľstvu Buvik krásnu príležitosť: vydať do slovenčiny doteraz nepreloženú autorskú biografiu veľkého Dána a ešte väčšieho rozprávkara, ktorá mala dosť zvláštne osudy a v rodnej, tradične konzervatívnej, krajine autora vyšla až po sto rokoch od svojho vzniku. Vydavateľstvo túto príležitosť využilo príznačne tvorivo: nielenže si spolu s prekladateľom dalo námahu doplniť pôvodnú verziu z roku 1846 o zaujímavé doplnky z iných Andersenových autobiografických diel, vrátane jeho cestovateľskej návštevy Bratislavy v r. 1841 (Denníky, Rozprávka môjho života, Básnikov bazár), ale knižku vydokumentovalo aj blokmi našich najvydarenejších andersenovských ilustrátorov. Naozaj dôstojná pocta autorovi, ktorý je oddávna u nás doma a ktorý najnovšie vyšiel v novom preklade i novom reprezentačnom výbere. Naozaj krásny dôkaz toho, že andersenovský odkaz má na Slovensku svojich skalných pokračovateľov i vrúcnych milovníkov schopných slávnemu klasikovi pridať okrem slávy i osobité rozmery svojej tvorivosti.
Andersenov vlastný životopis je predovšetkým vzácnym dokumentom o spisovateľovi a jeho neľahkom živote. Pri jeho čítaní však spoza príťažlivého textu nevdojak vystupujú rozprávkové postavy a postavičky, ktoré sme sa naučili milovať v detstve a ktoré nás neopustili celý život. Hoci aj to je neodmysliteľný rozmer tohto diela, jeho krása iste nie len v tom. Je skôr v tom, ako rozporuplný, nanajvýš ctižiadostivý a navýsosť pracovitý muž z chudobnej meštiackej rodiny kladie na papier svoje smutné srdce, ale vari ani raz ho nepočuť zanariekať, preklínať neprajníkov a vystatovať sa peklami vnútorných rozporov, neuznaní a sklamaní. Jeho spomienky na zážitky, ľudí či cesty určené nedetskému čitateľovi sú triezve a súčasne plné objaviteľského očarenia, presne tak ako jeho rozprávky. Aj tu mágia jeho textov spočíva na cítení rozporov vlastného života, ale aj tu sú priepastné hlbočiny medzi túžbami a realitou vyplnené toľkou hmatateľnou krásou, že výsledným efektom jeho písania sa stáva skôr širokánsky rozložená filozofická pokora, než nejaká naozajstná nezmieriteľnosť s ošklivosťou. Ani v jeho biografii vlastne niet ošklivostí, sú prinajhoršom dočasné nevraživosti a bežné momentálne depresie, no jeho životný pocit je oveľa komplexnejší, jeho samota solidárnejšia a jeho viera nezdolnejšia, než v storočí romantizmu zvykli nosiť poetickí dandyovia. Andersenovské rozprávanie o vlastnej chudobe i nenaplnených ambíciách má iste viac zo stendhalovskej hravej roztúženosti ako z balzacovskej bezprostrednej úprimnosti. Aj jemu zasvitlo napoleonské svetlo slobody, no akosi zázračne šťastne sa mu darí obchádzať napoleonské krvavé hrôzy. Veď prísna kritika jeho knihy (Iba muzikant) z pera ,,škaredého káčatka“ dánskej filozofie, Sørena Kirkegaarda, mu najprv pripadá ako rana do chrbta od priateľa, no po čase je schopný predsa len nájsť v nej niečo, čo skôr posilňuje. Chvíľami nenávidel svoju krajinu, ktorá zaryto mlčala o jeho knihách, a keď nemlčala, nikdy nimi nebola taká oslnená ako iné krajiny. No Andersen ani tak nevyslovil vari žiadne nevraživé slovo na jej adresu. Vedel sa tešiť aj zo žien, ktoré ho nechali na ocot, vedel sa úprimne zaradovať 200 zlatkám ročne, čo mu milostivo pridelil kráľ Frederik IV. ako ,,celoživotný plat“ pre spisovateľa, no už nemohol vychutnať na jeho slávu rozsvietené svetlá kodanského Dómu, keď ho v plnej paráde pochovávali. Iste, kniha je svedectvom o rozporuplnom živote literárneho génia, ktorý po sebe zanechal vzácne nerozporné literárne skvosty.
Alexander Halvoník
