Recenzia
Eva Muchová
13.09.2004

Rozprávky a bájky

 

Čarovná sila rozprávky

Lev Nikolajevič—Tolstoj: Rozprávky a bájky

Bratislava, Buvik 2003

Preklad Marianna Prídavková-Mináriková

  Buvik patrí svojou produkciou k malým vydavateľstvám, ale za každým jeho titulom je poznať starostlivý výber a vôľu ponúknuť malým čitateľom iba to najlepšie. Akoby v duchu biblického ,,čistému len čisté”, chcelo dať deťom napiť sa len z nezaneseného, zdravého žriedla, ktoré v nich posilní zmysel pre krásu, vnímavosť a citlivosť.

  Aj štyri či šesť titulov do roka dá dosť roboty, ak ju vydavateľstvo neoklame a nezľaví zo svojich nárokov na zmysluplný obsah a výtvarnú hodnotu. Malým klenotom medzi detskými publikáciami je aj najnovšia knižka vydavateľstva Buvik Rozprávky a bájky Leva Nikolajeviča Tolstého. Autor veľkých epických plátien, ako je Vojna a mier, dokázal vytvoriť čarovné prozaické miniatúry. Veď jeho bájky sú plné vtipu, obrazotvornosti a prezrádzajú schopnosť autora majstrovsky vykresliť odpozorované silné i slabé stránky človeka. Pamätám si, ako ma v detstve dojal Tolstého príbeh o starom otcovi, ktorému vlastný syn s nevestou podstrčili drevený vahanček, aby im vo svojich trasľavých stareckých rukách nerozbíjal misky. Pri stretnutí s touto rozprávkou po rokoch ma prekvapilo, aká je kratučká a ako na mňa pritom silno zapôsobila. Obraz poníženého starca vyjadrený v jednej vete stačil, aby vo mne vyvolal detskú ľútosť. Rozprávka má naozaj silu prebúdzať v malom človeku súcit, pocit spoluúčasti a zmysel pre dobro a spravodlivosť. Ale rovnako ho aj nabáda tešiť sa z veľkosti ducha, žičiť dôvtipným a múdrym, odsudzovať zlo, lenivosť, pýchu. Túto moc majú najmä klasické rozprávky, ide len o to, aby sa v záplave iných, oveľa nápadnejších a vyzývavejších  kníh dostali k dnešnému detskému čitateľovi. Knihe Rozprávky a bájky sa to môže podariť aj vďaka príťažlivej obálke a hravým ilustráciám výtvarníka Ľuboslava Paľa. Aj mnohí rodičia si pri nej zaspomínajú na bájky o horiacej čiapke, o vychudnutom vlkovi, ktorý chcel ísť najprv do služby k ľuďom, ale keď uvidel na krku vypaseného psa odretú kožu od obojka, zvolil si radšej slobodu pred plným žalúdkom. Alebo o lenivom synovi, ktorého hrable buchli do čela, o sedliakovi, ktorý si poradil s obrovským kameňom i o tom, ako múdry sedliak rozdeľoval husi...

Eva Muchová