Rozprávky z palety. Osem farebných príbehov - Ján Uličiansky a Peter Palik - V žltej sa nedá byť

V žltej sa nedá byť

V žltej sa nedá byť

Ján Uličiansky a Peter Palik: Rozprávky z palety. Osem farebných príbehov

Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007

Táto žltá nepripomína svieže jarné prebúdzanie. Je invazívna, vytrvalo vtieravá. Človek z nej môže ľahko dostať úpal, ako ho dostal zvedavý chlapec Filip Pieskovský.  Môže byť otrávený nekonečnou jednotvárnosťou prostredia, ako sa stalo Filipovej mame na ich spoločnej rodinnej dovolenke, alebo, ako to už dlhodobo zažívalo jedno zrnko piesku. Už nechcelo „žiť v dave“. Príznačne nomádskym spôsobom zaútočilo na Filipov mobil a využilo ho na útek zo Sahary.  

Možno sa nedá byť ani v modrej Modre. Najmä ak Móric Modrý túži po tej najkrajšej Fialovej, kvôli ktorej odvážne dievčatko Violka Fialová s čistokrvným psíkom Purplínskym indigom Indigom precestujú celú vesmírnu tramtáriu, aby sa s fľaštičkou fialovej farby z planéty Kolor dostali na modrú Zem. Veď Móric je umelec, aj keď je ešte len chlapčekom. Kvôli tvorivým túžbam detí sa neraz začne hýbať celý vesmír. Violka je zasa skutočná kamarátka. Nielenže Móricovi prinesie vytúženú farbu, no naučí ho aj tajomstvo jej prípravy.

Ružová je tiež nebezpečná. Najmä, keď sa s ňou zaobchádza priveľmi odvážne. Mág Rózo Mak na to takmer doplatil, keď si nerozvážne obliekol ružové sako, dar od najväčšieho mága Róz Marína. Na to, aby ho s netradičným výzorom akceptovali konzervatívnejšie založení spoluobčania, potreboval skutočný čarodejnícky trik. „V tú noc celé mesto, ktoré sa tak pohŕdavo smialo mágovi Rózovi Makovi, zaplavila obrovská vlna. Nikto pred ňou neunikol...“ Obyvateľov posadol ružový módny trend.

V bielej sa dá celkom dobre putovať, treba si však veriť. Ako spisovateľ Belo, ktorému chýbala inšpirácia pre novú rozprávku, a tak sa pohrúžil do bielej farby. Dostal sa až na planétu ešte nenarodených detí, či vlastne do svojho bieleho spisovateľského sna o bábätku, čo sa už zopár mesiacov mrvilo v brušku jeho manželky.

Ako to je so zelenou, červenou a čiernou? Paleta rozprávkarov Jána Uličianskeho a Petra Palika ponúka to, čo v záplave knižnej detskej produkcie mnohokrát chýba – viacrozmerný príbeh s hĺbkovom perspektívou. Autori si svojich priaznivcov získajú  pútavým rozprávaním,  čitateľa nestrhnú len dejom, ale aj intenzitou ďalších podnetov, ktoré ho navádzajú vnímať jemné odtiene „farieb“ v našom živote. Farebné podobenstvá učia deti orientovať sa v krajine symbolov. Nie však prvoplánovo. Biela nie je len o čistote a nevinnosti, ktorá sa v súvislosti s navodenou témou detí priamočiaro ponúka. Biela je aj o odvahe úprimne hľadať, ponoriť sa do nepoznaného. Červená nie je len symbolom lásky zamilovaného semafora. Je rovnako vyjadrením rozpakov, impulzívnosti, aktivity a sebavedomia. Ba čo viac, detský čitateľ veľmi ľahko postrehne, že farby sú ukryté aj v samých slovách. Možno ho to povedie k ďalším vlastným objavom zvierat, vôní, hudby, maškŕt v obrovskej zásobárni nášho jazyka. Takéto rozprávky rozvíjajú detskú tvorivosť, emocionalitu a predstavivosť. Sú prevenciou proti jednostrannosti, ktorej sa zúrivo bránilo zrnko zo žltej rozprávky. K maliarskemu štetcu rozprávkárov sa pôsobivo pridali ASILOoví ilustrátori, „majstri štetca a dúhových farieb“: Miloš Kopták, Katarína Ilkovičová, Martina Rozinajová, Martina Matlovičová, Kata Slaninková, Miriam Onderíková, Tomáš Klepoch, Jana Stankovianska a Juraj Balogh. Ich ilustrácie sú osobitým vstupom do farebného sveta, jeho svojským a podnetným výkladom. Pochváliť možno Vydavateľstvo Matice slovenskej, ktoré sa dlhodobejšie usiluje o kvalitný a nápaditý grafický dizajn knižiek.

Asi najväčšou odmenou pre tvorcov bude, keď sa farby napokon pomiešajú. Veď ďalšie príbehy ešte len čakajú na svojich hrdinov i tvorcov – možno na Astry Pestré alebo na Jozefov v pestrofarebných plášťoch.

Timotea Vráblová