Recenzia
Terézia Ursínyová
30.12.2008

Ruský román - Emmanuel Carrère

Emmanuel Carrère: Ruský román

Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT

Preklad Ivana Dobrakovová

Je nezvyčajné, ak spisovateľ demonštratívne, bez snahy o štylizáciu odhaľuje v hlavnom hrdinovi vlastný životný príbeh, dokonca s najintímnejšími duševnými a fyzickými detailami. Stalo sa tak v prípade 51-ročného Emmanuela Carrèra, francúzskeho scenáristu, režiséra a autora viacerých populárnych románov, z ktorých niektoré boli aj sfilmované. Brilantne napísaný Ruský román pred pár týždňami vyšiel zásluhou Marenčinovho Vydavateľstva PT.

Sám názov láka pozornosť čitateľa, ktorý je posledné roky izolovaný od umeleckého života Ruska. Na tému nazerá napoly Francúz (po otcovi), napoly „štvrtinový“ Gruzínec (po matke), čím dostáva príbeh pikantnú príchuť. Starý otec spisovateľa patril totiž k  emigrantskej vlne, ktorá po roku 1918 odchádzala na Západ pod názvom „ruská“, hoci sa skladala z príslušníkov rôznych národov. Žil v Paríži na najnižšej spoločenskej priečke a z materiálnej núdze cez druhú svetovú vojnu „kolaboroval“ - prekladal z nemčiny do francúzštiny nemeckým vojakom. Po oslobodení ho preto odvliekli a pravdepodobne popravili. Rodine ostali iba jeho listy, naznačujúce genialitu, ale i duševnú rozháranosť zakladateľa rodu.

Emmanuel Carrère v Ruskom románe opisuje jednak príbeh svojej rodiny, ale i vlastné temné genetické dedičstvá. V druhom pláne sa zmieta vo vášnivej láske k žene svojho života. Venoval jej neobyčajne otvorenú erotickú poviedku, tá však milenecký vzťah rozbila. V tretej dejovej línii sa scenárista a režisér Carrère niekoľkokrát vracia do zapadnutého sibírskeho mestečka, kde sa pokúša nakrútiť film o poslednom zajatcovi druhej svetovej vojny. Je to preňho zámienka, aby sám pred sebou odhalil korene svojej povahy, ale aj príbeh rodiny a svoju spätosť s genetikou vzdialeného slovanského národa.

Prelínanie viacerých prúdov románu pripomína partitúru dobre skomponovanej polyfónnej skladby, ktorej vyústenie vyznieva nečakane harmonicky. E. Carrère – ako hlavný hrdina románu – sa totiž z hlbokých depresií oslobodzuje nie odhalením tajomstiev rodinnej trinástej komnaty, ale vlastnou (spisovateľskou) tvorbou.

Terézia Ursínyová