Vyhľadávanie
Pedro Gálvez: Seneca. Učiteľ cisára Nera
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. Preklad Vladimír Oleríny
Začnem spomienkou: v mladosti patril Seneca k mojim najmilším filozofom a jeho knižku Seneca. Vychovatel a utěšitel (pražské vydanie z r. 1945) som brala do rúk veľmi často a ako je už mojím zlozvykom, ceruzkou si v nej podčiarkovala alebo dokonca na okraji strán poznamenávala svoje pocity z prečítaného. Neskôr som sa k filozofovi a jeho ďalším dielam vracala v rôznych súvislostiach, stoicizmus poskytoval múdre inšpirácie pri hľadaní viacerých vlastných životných postojov. Keď som teraz – s netajenou zvedavosťou – siahla po životopisnom románe slávneho rímskeho filozofa, ozvali sa vo mne staré náklonnosti. Pedro Gálvez neopisuje filozofov život celkom chronologicky, primárne sa sústredil na jeho neskoršie a záverečné obdobie, keď dochádza k zásadnému obratu v Senecovom myslení aj konaní. Hoci k detstvu a mladosti sa autor vracia len formou fragmentárnej retrospektívy, aj toto obdobie priblíži natoľko, aby čitateľ mohol lepšie chápať Senecove neskoršie postoje a názory.
Spisovateľ v románe využil do istej miery právo žánru beletrizovanej biografie vstupovať do zachovaných faktov cez vlastnú imagináciu (inak to ani v tomto žánri nie je možné), no myslím, že sa mu podarilo podať presvedčivý obraz filozofových hľadaní a rozhodovaní, vďaka ktorým Seneca vymenil pozíciu jedného z najbohatších a politicky najvplyvnejších mužov rímskeho impéria v dobe Nerovho panovania (pripomeňme si, že bol Nerovým učiteľom, vychovávateľom a mal ho rád ako svojho syna), za utiahnutý život mimo hlavného mesta. Tam (iba v spoločnosti milovanej manželky, občasných návštev priateľov a s primeraným počtom služobníctva) sa konečne Seneca môže oddávať intelektuálnym pôžitkom (namiesto nemierneho luxusu a hodovania, ktorým prepadol v čase rímskeho života) a písaniu svojich najlepších filozofických diel. Tam začína žiť svoju vlastnú filozofiu, o ktorej dovtedy len teoretizoval, no od ktorej sa vlastným životným spôsobom odkláňal (za čo sa mu ušla aj kritika), tam sa pre neho cnosť, ako ju charakterizovalo učenie stoikov, stáva každodennou realitou. Seneca napokon nielen žil svoju filozofiu, ale ona určila aj spôsob, akým umieral po tom, ako mu doručili Nerovu správu, že bol (na základe falošného obvinenia) odsúdený na smrť, aj v smrti ostal slobodný, vyrovnaný, nezastrašený...
Kniha Pedra Gálveza sa číta jedným dúškom, osobné momenty Senecovho života sa prelínajú s dramatickými udalosťami v Ríme, so sugestívnymi obrazmi celkovej spoločenskej atmosféry (s častými zradami, intrigami, krutosťou) v časoch Nerovej tyranie. A takisto v nej nájdeme autentické pasáže z niektorých filozofových diel, najmä z Listov Luciliovi, ktoré možno pokladať za literárne vybrúsené kompendium etického učenia rímskej stoy. Spisovateľ ráta s istou mierou filozofickej vzdelanosti čitateľa, jeho kniha však má šancu osloviť aj tých, ktorí s filozofiou neprichádzajú do styku, avšak – aj vďaka tomuto biografickému románu – môžu pocítiť záujem dozvedieť sa niečo viac o Senecovi či o ostatných stoikoch, epikurejcoch a ďalších antických filozofoch. Gálvez síce napísal historický román, no mnohé Senecove úvahy podáva v podobe, ktorá priam láka k aktualizácii, či je to kritický vzťah k bohatstvu, mamonárstvu ako k jedinému životnému cieľu, či k vojnám, ktoré sa prehlasujú za obranné či „civilizujúce“, no v skutočnosti sú motivované túžbou po moci a bohatstve alebo k dominantnej pozícii veľkých ríš, ktoré si (podľa Senecu) neodôvodnene nárokujú právo ovládať iné (takzvané barbarské!) krajiny, diktovať im politické usporiadanie, správať sa k nim koristnícky. Tento moment súvisí s hispánskym pôvodom filozofa – narodil sa a korene mal v Córdobe, rímsku dominanciu nad svojou pôvodnou vlasťou nikdy neprestal vnímať ako veľkú nespravodlivosť. Rovnako aktuálne pôsobia filozofove idey o všeobecnej rovnosti a spravodlivosti bez ohľadu na majetkový a sociálny status človeka, alebo jeho výzvy k skromnosti ako cnosti...
Historický román o Senecovi je časťou biografickej trilógie (v nej sa spisovateľ venuje životopisom Nera a jeho matky Agrippiny), s ktorou by sa iste rada v komplexnej podobe zoznámila aj slovenská čitateľská obec.
Etela Farkašová
