Vyhľadávanie
Slovenská autorka píšuca pod menom Tina Van der Holland čerpá vo svojom novom románe Shalom. Kronika zvláštneho manželstva (Koruna 2013) zo skutočného príbehu manželstva kresťanky Gabiky a Žida Milana. Shalom by mohol byť celkom klasický, predovšetkým ženám určený román, ak by mu autorka nepridala hodnotu, vďaka ktorej môžeme vidieť vzťahové a rodinné starosti a radosti v širšom spoločenskom kontexte. Rozpráva síce predovšetkým o láske a spolužití dvoch protikladných temperamentov, ale príčiny ich rôznych pohľadov na svet autorka hľadá aj v hlbších kultúrno-historických vrstvách ich psychiky. Kým rozprávačka Gabika ako členka harmonickej rodiny relatívne ušetrenej od tragédií dvadsiateho storočia označuje samu seba za „dejinnú optimistku“, Milan do manželstva prináša dedičstvo svojich židovských predkov a nazýva sa „dejinným pesimistom“. Gabika na vlastnej koži pocíti dôsledky rozhodnutí svojho národa, a hoci sa za ne necíti osobne zodpovedná, musí sa vyrovnať s pocitom, že na svojich pleciach nesie nielen ťarchu svojho vzťahu, ale aj tragickú skúsenosť židovského národa.
Autorka už od začiatku naznačuje, že Gabika nechce svoj príbeh rozprávať, ale skôr sa chce o ňom rozprávať. Nadväzuje kontakt s čitateľmi: „Áno, dobre ste počuli. Ani vy tomu neveríte? Čo vám mám povedať.“ Prechádza z naratívneho préterita do konverzačného prézentu, nevynecháva pocity, ktoré ju ovládali pri opisovaných udalostiach. Medzitým vysvetľuje základné fakty zo židovskej histórie a kultúry, ktoré považuje za kľúčové pre pochopenie celej situácie. Čitateľ má vďaka tomu možnosť vidieť kultúrnu výmenu v každodennej praxi, ako aj spraviť si prehľad o osudoch slovenských Židov v 20. storočí. Autorka si však, žiaľ, neuvedomila, že vo svetle naivne komentovaného výkladu všeobecne známych faktov sa Gabika javí menej inteligentne, ako si súdiac podľa inak pútavého a vtipného rozprávačstva ženy, čo sa vie pozrieť aj na ťažké situácie z nadhľadu, zaslúži. Nesúlad medzi ľahkým klebetným štýlom a závažnou témou vychádzajúcou ďaleko za hranice každodenných medziľudských vzťahov problematizuje výsledný celok a naznačuje, že autorka sa zatiaľ cíti istejšie na poli ženského románu, kde dokáže jej rozprávačský živel doviesť čitateľa k smiechu aj slzám.
V románoch Jany Shemesh a Tiny Van der Holland sa spolu s aktuálnymi témami tolerancie, pomoci znevýhodneným skupinám a migrácie transformovala téma zviazanosti človeka s predchádzajúcimi generáciami, históriou a národom do metaforického obrazu hľadania „dobrej krajiny“.
