Recenzia
Katarína Zitová
12.02.2016

Snívanie s netvorom

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2015

Spisovateľ, prekladateľ a  literárny kritik Radovan Brenkus (1974) je autorom básnických zbierok Pochod mŕtvych (1997), Rekviem v  prachu (2002), Romanca s  bludičkou (2005) a  Dym z  ríše tieňov (2009), svoju aktuálnu, piatu básnickú knihu Snívanie s netvorom koncipoval ako lyrickú poému. Skladá sa z dvadsaťveršových strof, ktoré autor prepája formou sonetového venca – posledný verš každej strofy je zároveň prvým veršom nasledujúcej a posledný verš záverečnej strofy je prvým veršom úvodnej strofy. Takto sa mu darí stupňovať jeho myšlienkové posolstvo a  zosilniť celkové vyústenie poémy, ktorá sa tak oblúkom vracia k svojmu začiatku.

Brenkus situuje svoje básne do zvláštneho prostredia i  času, akoby do sveta ešte pred stvorením, do mýtického dávnoveku poznačeného prázdnotou a temnotou. Krajina sa ešte len formuje, a to otvára možnosti pre jej obyvateľov prispôsobiť si ju podľa svojich predstáv: „Poďme si vymyslieť, čo nemáme, / premeniť sa na to, čím nie sme, / a stvoriť znesiteľnejší svet.“ Autor sa na tento proces pozerá očami ženského lyrického subjektu, ktorý okrem analýzy morálneho stavu ľudstva opisuje aj svoj ľúbostný vzťah, vopred odsúdený na zánik. Ústredným motívom je zrodenie, nielen nového sveta, ale i nového človeka, akoby práve on mohol priniesť vykúpenie. Zrodenie je však vždy spojené aj s  bolesťou, v  tomto prípade priam metafyzickým utrpením, ktoré ženskému lyrickému subjektu a jeho partnerovi prináša nepochopenie a odsúdenie ľuďmi. Vystupujú akoby v úlohe prorokov, „čistých duší“, ktoré majú svetu priniesť posolstvo a nanovo ho zaľudniť – no keďže stoja proti väčšine, nemajú šancu na úspech. „Nekonečný príbeh o  tlačení balvana“ tak bude zrejme ešte dlho pokračovať...

V  Brenkusovej knihe možno identifikovať romantické a modernistické motívy, jej spracovanie sa však často približuje až k surrealistickej poetike, v ktorej sa veľmi ťažko odhaľujú jednotlivé vrstvy a významy obrazov, preto sa k jeho veršom treba vracať viackrát. Umelecký zážitok tak v  tomto prípade obzvlášť závisí aj od trpezlivosti čitateľa...