Katarína Mikolášová: Snívanie spod kože

Bratislava, Alexandra 2004

Podľa prebalu knižky táto autorka (nar. 1963) debutovala len minulý rok zbierkou Ametyst – dostať sa k nej v kníhkupectvách, ako aj k mnohým iným zbierkam poézie u nás, je skôr úloha pre špeciálnych agentov, ako pre normálne smrteľného, telesne nezdatného, knihoľuba. Napriek tomu druhá zbierka zakotvila v bezpečí redakčného stola, a tak poskytla možnosť potešiť sa ľahkými veršami s občasnou prekvapivou eufóniou i rýmom. Mikolášová disponuje nevtieravou – haľamovskou – poetikou príležitostnej a prírodnej lyriky, ale najmä ľúbostných impresií, v strede ktorých stojí predstava muža, milenca, zosobnenie túžby šibanej nezbednými prútikmi prírodných analógií s vnútorným stavom lyrickej hrdinky. Ako mužskému čitateľovi mi imponovala Mikolášovej veľmi lichotivá predstava o mužskej „rase“, vážim si, že sa na nás ešte niekto dokáže pozerať aj takto snivo, bez kuchynských výčitiek. Veľmi sympatické!